Staré pověsti české

Predlohu som nikdy nečítal. Ani Jiráskovu, ani Vančurovu. Českú mytológiu poznám len veľmi zbežne. Prevažne na základe odkazov v iných knihách alebo filmoch. Videl som síce film Kňažná Libuša (r. Constantin Werner, USA/ČR 2008), no miestni znalci ho väčšinovo zvozili ako nepoužiteľný historický prameň. Pokusy o Jiráska skončili vždy fiaskom - nudné rozťahance. Ako cudzinec neznalý predlohy (čo sa tu v komentároch hodnotí ako prekážka pochopenia filmu) som si Trnkov bábkový film skvele užil. Málokedy pateticky burácavá hudba a hlasy tak podmanivo sedia s vyobrazením úsvitu národných dejín. Hoci pokladám praotca Čecha najmä za lenivca, ktorý maximálne vedel vyjsť na oblý minikopec Říp (vrchol jeho turisticko osídľovacieho úsilia) a tam si, unavený jak sviňa, zmyslel, že do konca života chce len lízať med a žrať do prasknutia. A už nikam moc neputovať. Preto povedal, že okolo neho to oplýva medom a mäsom. Tak vznikli Čechy. Kombináciou lenivosti a maškrtnosti. Trnka to samozrejme zasadil do správneho rámca, plného strachu z prírodných strašidiel, súperením poľnohospodárov s baníkmi (dnešný boj developerov a bioezoextrémistov). Zakomponoval mocenské hrátky, premenu matriarchátu v patriarchát, poľovníctvo na diviačiu škodnú, predobraz pardubickej prekážky Taxis (Šemíkov skok), boj s vonkajším ohrozením. Veľké bájoslovné dejové línie skvostne a pritom prirodzene prepojil s bežným životom ľudu. Vystihnuté sú všetky podstatné dobové činnosti. Hneď po ukončení túžba vidieť znovu. Splnená. A kedykoľvek v budúcnosti si opäť film rád strihnem. I doplnený i o nevidených 11 minút, pretože recenzia sa vzťahuje k videnej, alternatívnej 80 minútovej verzii. Prihováram sa za jeho uvedenie na verejnoprávnej českej telke každoročne 28. októbra i 1. januára (vznik Českej republiky). (01.01.2021)

Pokud by se někdo chtěl seznámit se starými pověstmi českými, tohle není asi úplně nejlepší volba, protože film je více umělecký než popisný a z těch příběhů toho zase tolik chytnout nelze. Jednotlivé obrazy jsou ale prostě krásné a Jiří Trnka se nechal pohltit umělcem v sobě a podává příběh, který je nádherným splynutím s přírodou a s historií. (17.02.2015)

Jiriho Trnku, stejne jako Aloise Jiraska velmi respektuji a ruzne stare povesti o zemi ceske mam rad. Stejne tak na tomto filmu ocenuji i vybornou hudbu a narodnostni patos. K cemu vsemu to vsak je, kdyz vas film strasne nudi? A souhlasim s tvrzenim jinych uzivatelu, ze byt cizincem, tak si z tohoto filmu o nasi zemi pramalo odnesu. Citim zklamani. (01.10.2011)

Brit89 má podľa mňa pravdu. Ľudia tu navyše podľa mňa viac obdivujú formu ako obsah, aj keď tá forma plná piesní a tanca, no málo rozprávania mi ako cudzincovi neznalému tých príbehov veľa nedala, nedozvedel som sa skoro nič a tak by som bol rád, keby sa do toho niekto v súčasnosti pustil opäť, no tak, aby z toho aj divák niečo mal, aj keď nechápem tie zahraničné ceny. Som rád za bábkový film, veľa ich nebýva, no z tohto som bol trocha mimo, sem tam nejaká víla, plno hádzania oštepov, občas akoby nejaké biblické príbehy, striedanie vládcov, ale napriek takej na súčasnosť strednej dĺžke filmu ma to celkom rýchlo unudilo. (17.04.2015)

Z brilantních animací Jiřího Trnky se těžko vybírá film, který člověka nejvíc dostal. Pro mě jsou to asi pověsti, protože film, kterého se naše milá republika s takovou lehkostí vzdala a který v televizi asi naše děti těžko uvidí jsem mohla vidět coby dítě mnohokrát. A na Neklanovu šílenou scénu ani na Čestmírovu hrdinskou pózu nikdy nezapomenu. Jiří Trnka je poklad, který jsme zakopali a vykašlali se na něj. A to je fakt, ze kterého hodně mrazí... 10/10 (10.04.2008)