Senricu meikjú 3D

Od režiséra Ju-Onů, skvělého Rinne a neméně kvalitního Marebita tohle působí jako solidní podpásovka. Nepovedená snaha o jakýsi nudný příběh by se ještě dala tolerovat ale absence jakéhokoliv napětí a atmosféry už ne. Od odpadu to zachraňuje jen fakt, že existují i horší "horory". (15.08.2011)

Taký krkolomný horor som už dlho nevidel. Zaujal ma námet: Skupinka detí spôsobila v zábavnom parku nehodu svojej kamarátky, avšak ich minulosť, na ktorú sa všetci snažili zabudnúť, sa po rokoch opäť vracia a teenageri sa ocitajú na tom istom mieste, v “Dome strachu”. Okrem toho ma zaujal aj trailer a meno režiséra, ktorý natočil slávnu Nenávisť. Počas filmu som len neveriacky krútil hlavou: Čo to má do prdele znamenať? Prvá polovica úplne o ničom a v druhej polovici sa začínala vkuse prelínať prítomnosť s minulosťou. Toto v hororoch neznášam a v ázijských už duplom. Kamera biedna, nevadí, nízky rozpočet nie je chyba filmu, ale scenár totálne sračkoidný. Neustále pobehovanie hlavných postáv po tmavých interiéroch ma postupom času začalo dosť nudiť a všetky tie flashbacky tomu nijako nepomohli. Dokonca vystupovali hlavné postavy ako deti a ako dospelí súčasne, tak kto sa mal v tej motanici vyznať? A pozor, nielen že sa nedočkáme ani jednej peknej strašidelnej scénky, ale nedočkáme sa ANI JEDNEJ ĽAKAČKY. Nemal horor fungovať práve na tomto? Celé to vlastne prebieha v jednej línii: Behanie po chodbách s nejakým náznakom atmosféry so spomalenou kamerou a bum, nasleduje ďalší flashback a tak to ide dookola. Je síce pekné, že sa film snaží zaujať aj bez tradičného dlhovlasého ducha, ale v tomto prípade sa Japonci radšej mohli držať osvedčenej tradície (a to som neveril, že to niekedy poviem). Vlastne len oživené figuríny v závere mohli teoreticky vyvolať aspoň kúsok napätia, ale bol som už taký otrávený, že mi to bolo jedno. (01.11.2010)