Svet nemá slzy rád

Pokus o skečovú grotesku, ktorá je sledom nesúvislých a pomerne vtipných scénok. Najviac mi utkvela v pamäti tá o doktorovi, ktorému privezú obeť kúzelníka. FILIP s pripitým výrazom v tvári jej namiesto poskytnutia pomoci vypichne oko a pošle ju k očnému. (31.12.2010) (31.12.2010)

Jaro Filip za sebou zanechal hromadu hudobnej aj filmovej nadčasovej kvality, no pri objeme jeho produkcie by bol zázrak, keby mu všetko stopercentne vyšlo. Jedným z tých menej podarených kúskov je táto groteskná séria, kde sa striedajú skeče z kúzelníckeho vystúpenia, nemocnice a manželského života, doplnená dusíkovskými večnozeleniakmi. Nájde sa tu síce pár lepších frkov, ale zvyšok sa pri balansovaní na hrane trápnosti väčšinou prevažuje na nesprávnu stranu. Pokúša sa to byť niečo na spôsob šou Bennyho Hilla aj s nahraným smiechom v pozadí, ale postráda to ten správny švih a ľahkosť. V dobe vzniku s vtedajšou ponukou zábavy by som to asi ocenil, ale dnes už to bohužiaľ nefunguje. Dve ohlodané kostry. (10.02.2024)

Séria krátkych grotesiek s Filipom vždy v hlavnej úlohe ako kúzelníkom, doktorom alebo manželom. K slzám smiechu to človeka neprivedie, ale ktovie prečo si ešte z dávnej minulosti dobre pamätam na tie scénky a na to, že sme sa na nich dobre bavili. Niečo originálne v tom je, hlavne v opakovaní podobných motívov (Žena v nemocnici) vždy s inou pointou. –––– Júlia, a vzala si si ma vtedy pred 25 rokmi z lásky? – Áno, z lásky. – A nemohla by si teraz z lásky ku mne odísť? – Nemohla. Ja ťa totiž už vôbec nemám rada. (16.02.2020)