47 róninů

Vizuální ikebana, emoční chudokrevnost (absence explicitní krve naopak přidává na stylovosti), samurajové nacházející čest a upřímnost až samuraji nejsou(?), mezitřídní lovestory za účelem navýšení zajímavosti (tržeb) a pobledlý Reeves schovávající se pod slunečníkem značky Sanada.. Zklamání, při kterém úzkoprsý japanolog hlavou bušidó zdi, Rinsch trpce poznává, že pro producentské samuraje je jen pouhým míšencem a divák, milující kulturu země sakurového květu, zažívá jen prchavé pozdvižení. Blockbuster, který se snaží být vším (výpravnou fantasy, milostným příběhem, popisem legendy, uctívačem tradic), ale ve finále mu od každého něco schází. Ze závěrečného seppuku se tak stává spíše harakiri.. (07.05.2014)

47 roninov je enormne divný film. Začiatok nie je zlý. Potom nastane armageddon. Dotáčky sú na filme poznať. Predpokladám, že pôvodne Reeves nebol až tak uprednostňovaný na úkor ostatných samurajov. Nechýbajú čudesnosti (minimálny priestor pre výrazné postavy z plagátov: gigantický samuraj, potetovaný kostlivec v prístave, Reevesov „otec“), nepochopiteľný mix žánrov (od historického eposu cez precítenú medziľudskú drámu až po vyložene tupo spracované rozprávkové motívy), nejasnosti ohľadom toho, akého diváka tvorcovia chceli osloviť (v jednej chvíli má byť hlboko oslovený rituálnou samovraždou hrdého muža, v inej sa má smiať komickému obéznemu samurajovi píliaceho strom), chaos v počtoch (47? To ťažko, väčšinou ich je na scéne 15), ťažkopádne zvraty (šialene komplikovane vymyslené dôvody a spôsoby, ako niekoho prinútiť k harakiri alebo ako sa dostať k zopár desiatkam mečov), zúfalá snaha strhnúť pozornosť aspoň počítačovými trikmi (viacero postáv je úplne zbytočne a nezmyselne vytvorených počítačmi, pritom by stačili masky) a nelogické správanie (Reeves v úvode na love v lese vidí čudne sa správajúcu bielu líšku s dvojfarebnými očami. Neskôr uvidí konkubínu s rovnakými. Pomerne logicky dôjde k záveru, že je to čarodejnica a teda predstavuje nebezpečenstvo pre jeho pána. Uteká s informáciou k vodcovi samurajov. Ten situáciu uzavrie tým, že Reeves trepe blbosti. Podotýkam, že dej sa odohráva v univerze, v ktorom čarodejnice relatívne bežne existujú.). (17.01.2017)

Fanda starýho Japonska (jako já), může přidat minimálně jednu * za boží kostými, rekvizity a reálie, v tomhle směru nelze nic vytknout. Jinak to ale bylo docela dlouhý, do toho Keanu - i když jeho role asi taková měla bejt - jako hlavní hrdina tady je tak šedej, že mě jeho osud vůbec nezajímal, Oishi byl v podání Hirojuki Sanada mnohem zajímavější a životnější postava. Pak ta absence čehokoliv citovýho mezi Kaiem a Mikou, záporák co vypadá jak Japonská verze Vincenta Cassela toho taky moc nepředvede a kam se poděla všechna ta krev? Potěšila mě ale fantasy složka, hudba, některý pasáže byly zajímavý (ty divný mniši třeba) a konec byl celkem nečekanej. Škoda, stačilo málo a mohl to bejt nadprůměrnej film s japonskejma kořenama. To, že není, je právě tak frustrující...65% (19.06.2014)

Samuraj ktorý stratí svojho majstra je označovaný pomenovaním Ronin a dostáva sa takmer na samé dno Japonskej spoločnosti. Jedného dňa, počas dňa hier, za pomoci čiernej mágie, dochádza k spiknutiu voči pánovi oblasti, nazývanej "Akó". Všetci samuraji sú vyhnaní do zatratenia. Jedinou nádejou 47 Roninov na oprávnenú pomstu, ktorá musí byť splatená, je miešanec menom - Kai. Pokiaľ by niekto chcel, aspoň z časti "počuť" môj názor, nech si prečíta komentár užívateľa "Flipper". Očakával som samurajskú drámu, ktorá sa oprie o skutočný príbeh oddanosti svojmu pánovi, ktorá je pre národ Japonský, doslova životným zadosťučinením, no bohužiaľ, dostal som teenegerskú, polo-nudnú rozprávku s doplnkami, vhodnými pre pokračovanie H.P. Rozjímanie užívateľov nad krásnymi zábermi prírody je síce úchvatné a pravdivé, no to som si mohol pustiť aj "National Geographic". Viac krvi uvidíte u zubára pri vyplachovaní držky (samurajský film bez jedinej kvapky??). Omnoho bolestivejší je pre mňa fakt, že K. Reeves je vďaka svojim výberom snímkov, v ktorých sa za poslednú dobu snažil "hrať" (ak sa tomu vôbec dá tak povedať), v peknej prdeli. Napriek tomu, že "47 Ronin" nie je vyslovenou stratou času, rovnako nedosahuje kvalitu tak výnimočného filmu, ako to tu podaktorí "fajnšmekri", uspaní opiátom skromnosti (kiež by som bol taký istý), prezentujú. Najdokonalejší prvok snímku, jednoznačne, hudobný doprovod. (23.05.2014)