Režie:
Stanislav PárnickýScénář:
Jana KákošováKamera:
Marián MinárikHudba:
Richard MüllerHrají:
Emil Horváth ml., Pavol Mikulík, Zora Kolínska, Dušan Jamrich, Kamila Magálová, Jozef Vrábel, Viera Richterová, František Zvarík, Milka Zimková, Milan Kiš, Jela Bučková, Dušan Tarageľ, Iveta Kožková (více)Obsahy(1)
Úsmevná televízna hra, ktorá nám prostredníctvom návštev Deda Mráza v rodinách jedného obytného domu na sídlisku približuje vážne i menej vážne problémy ľudí žijúcich okolo nás. (oficiální text distributora)
Recenze (6)
Tragický pokus o navázání na vydařené slovenské inscenace je právem zapomenut. ()
Dedo Mráz toho musí okrem nosenia darčekov vybaviť toľko, že mu je aj jeden deň krátky. Musí robiť psychológa, opravára, maliara, dohadzovača, všetko v scenári bez ladu a skladu. Müllerove Po schodoch je síce geniálna pesnička, ale počúvať ju hodinu dookola je úplne na nervy. Nepodarený film, hlavne kvôli nezmyselnému scenáru. –––– Dedo Mráz plní VŠETKY želania. ()
Sociologický prieskum deda Mráza (chodí na Mikuláša) + reklama na Bioelektrovíziu od Banketu. ()
zaujímavá sonda do ľudských osudov v jednom paneláku s veľmi dobrými hereckými výkonmi..moje hodnotenie zráža otravná oddrhovačka maniodepresívneho kokainistu ()
"Kindervajce máš bárskedy, ale darček od Deda Mráza raz do roka, tak sa teš a nerečni!" Obetavý Emil sa navlečie do červenobieleho hábitu, nalepí si fúzy a vyberie sa obšťastniť deti susedov v paneláku darčekmi. Popri tom je svedkom výsledkov nesprávnej výchovy, nejakej tej psychologicky vypätej scény, pomôže pri tapetovaní, kadečo prisľúbi zariadiť a dokonca sa zahrá na zoznamovaciu kanceláriu. To všetko za zvukov populárnych popevkov Richarda Müllera a skupiny Banket, ktoré sa nadužívaním (podľa modelu Frankie Goes To Hollywood vo filme Bony a klid) celkom rýchlo zunujú. Samotný interpret tlakových níží a po schodoch si dokonca strihne drobné cameo. Nápad dobrý, obsadenie vynikajúce, ale samotný výsledok je menej mastný a slaný než by som čakal. Dva a pol balíčku bez kindervajca. ()
Jeden ze slovenských pondělků. Na mě to tehdy dost zapůsobilo. A jestli se dobře pamatuju (bylo mi deset v roce 1986), tak to není úplně čistá komedie - spíš dost na zamyšlení. Při scéně "Ani Kinder vajcia ti nie je" mi bylo dědy mráze moc líto. ()