Viktor, človek víťazný

Brutalistický kapitalizmus, vytvorený v postkomunistickom priestore uvoľnil stavidlá podnikania a umožnil systémom nových pracovných predpisov i kadejaké jeho zvrhlé formy. Využívajú naivitu človeka, čakajúceho zlaté teľa. Je v tom veľká dávka ideológie, strachu vlád, aby náhodou neboli nedajbože kritizovaní za návrat socializmu v zákonoch regulujúcich podnikanie tak, aby minimalizovalo podobné pyramídové mozog vymývacie formy a obdobné praktiky šmejďáckych podnikateľských aktivít. Portrét chudáka Viktora na konkrétnom príklade ukazuje, k čomu to v praxi vedie. Začína sa ranným hecovaním a vykrikovaním hesiel ako džus a potleskom absolútnym nezmyslom, ktoré sú ale v ponímaní otrockých ovečiek naplnením a zmyslom ich cool podnikateľskej existencie. Končí trpkým sklamaním. Výstižný komentár: Jack.Pott, Arkanoid. (30.12.2020)

Save Max nemal premakané večiarky ako OVB, chýbalo sústredenejšie zaujatie povrchnými krátkodobými cieľmi. Firma vydržala na Slovensku len 4 roky https://www.finstat.sk/35859181. Je zaujímavé sa pozrieť na názory ľudí, ktoré hovoria veľa o pochybnom fungovaní tejto firmy https://vybrali.sme.sk/c/15700/. (16.06.2019)

Nazeranie režiséra Maroša Beráka na bizarné a nanajvýš nesympatické fungovanie zjavne multimarketingovej spoločnosti Save Max pod vedením kindermanažéra Viktora, človeka víťazného. Človeka do seba zahľadeného, presvedčeného o svojich schopnostiach (ak nejaké v skutočnosti vôbec má), ale hlavne manipulujúceho s tými, ktorí pod ním "pracujú". Typickú pyramídu na štýl OVB tu Berák za necelých dvadsať minút "vyzlieka donaha", pričom vrstvu po vrstve ju pomáha odhaľovať práve Viktor skrz svoje myšlienky, slová a správanie. Keď si divák uvedomí, že firemné mítingy, ktoré má možnosť v dokumente sledovať, sú skutočné, nie iba vystrihnuté zo zlej komédie, mrazí a znechucuje z toho zároveň. Berák sa v podstate ani veľmi nemusí snažiť, pretože skvelý materiál (z dokumentárneho hľadiska) mu vzniká prakticky sám, bez akejkoľvek roboty. Viktor, človek víťazný je bizár za bizárom. Rozhovory so zamestnancami pôsobia, ako keby za kamerou stál Viktor s nabitou zbraňou, a všetko ostatné je takisto niečím, čo sa bežne nevidí. Našťastie. Referencie na dnes už na Slovensku neexistujúcu franšízu Save Max, ktoré sa aj po rokoch dajú nájsť, sú výborným doplnkovým čítaním k Berákovmu filmu. Vymývanie mozgov a moderná forma otroctva. Ktovie, ako nakoniec dopadol samotný Viktor, človek víťazný. Každopádne... Džús! (27.10.2023)

Moderní forma zákonem nepostižitelného sektářství, se vším, co k tomu patří. Absolutní dno kapitalistického trhu práce. Řízená sebedestrukce rozjetá na plný plyn a praktikovaná za všeobecného potlesku. Kdysi jsem z neznalosti absolvoval pohovor a první tréninkový den u D2D a můžu potvrdit, že člověku tam vymejou mozek už po pár hodinách... Šílené, neuvěřitelné, děsivé. (READ THIS!) (27.02.2012)

Jobing, D2D, Save Max, Proxenta, Intergate Europe a další firmy podomních obchodníků staví na témže konceptu: Vytvářejí de facto otrokářský systém, v němž zaměstnanci pracují zadarmo či za almužnu, a to dobrovolně, kvůli jednoduchému brainstormingu. Sektářská manipulace je založena na image vůdce pobočky (profiluje se jako extrémně úspěšný muž, jehož životní úrovně může dosáhnout každý, kdo vydrží ve firmě dost dlouho), rituálech (ranní co nejdelší bučení, jež vyhrává účastník s nejobjemnějšími plícemi či nejdelším dechem; večerní bušení do zvonu, dovolené jenom úspěšným obchodníkům apod.) i speciálním slovníku ("džůůůůs", "frešovat se", "gajs"). Člověk s určitou sociální inteligencí prohlédne tohle bláznovství během prvního pracovního dne. Primárním negativním signálem je ale už fakt, že "otrok" nemá slíben žádný fixní plat, natož řádnou zaměstnaneckou smlouvu. (09.06.2011)