Posledný návrat

Jak tak na to koukám, poměrně nedoceněný film. Máme zde neohroženého partyzánského velitele, který se po válce v osobním životě chová jako sráč jenom proto, že mají se ženou na tehdejší dobu poněkud otočené role: žena se věnuje umělecké kariéře a hodně cestuje, péče o dceru tedy zůstala na něm. Jako sráč se nechová jen k ženě, ale také ke své milence. Nakonec začne zanedbávat i péči o dceru. Konec filmu není rozhodně jednoznačný, jak tvrdí „oficiální text distributora“. (30.11.2017)

príbeh síce bez ideológie, ale najmä bez potenciálu zaujať diváka...je to bezvýchodisková depresívna monodráma majstra Lacka Chudíka, ukážka jeho fenomenálneho dramatického potenciálu, kde mu občas sekunduje niektorý herec alebo herečka...páčili sa mi glosy Gusta Valacha ohľadom manželskej nevery:..srdce ostane u frajerky a špinavá bielizeň u ženy...prečo chceš čerta, ktorého poznáš vyháňať diablom, ktorého nepoznáš.." Len vďaka Chudíkovi (a Valachovi) tri hviezdičky (06.03.2020)

Film, ktorý na dobu vzniku prekvapivo otvorene rieši problém manželskej nevery. Navyše je to v obrátených rolách, teda, že žena je počas 3 týždňov odlúčená od domova kvôli práci a muž je doma sám na domácnosť a výchovu dcéry. Roly muža sa skvele zhostil Chudík, ktorému nie je problém uveriť stratu hlavy kvôli novej ženskej, veľmi príjemnej Očenášovej. Ich románik prináša zaujímavé strety s ich reálnymi/životnými partnermi na večierkoch, ktoré sleduje pánko správca v podaní Blaškoviča. Kudláč aj príjemne odľahčí keď mladý Valach v krčme mudruje o žene i milenke ako o čertovi a diablovi. Celkovo má snímka znepokojivý podtón, ktorý si pýta skoršie rozhodnutie čo s tým celým, dosť sa to vlečie bez rozlúsknutia zápletky. Nakoniec sa akoby všetko vráti do starých koľají, kedy sa rozumnou ukáže milenka, ktorá s románikom náhle sekne. Domáca pani v podaní, vraj prototypu krásnej ženy, Lukešovej sa aj po doznení vracia opäť raz na svoje týždenné cesty a tak film, hoc veľmi dobre herecky obsadený i zvládnutý, zostáva naďalej skôr nepovšimnutý ako by to bol výkvet SK filmu. (04.10.2021)

Ohó, takže odborní recenzenti z ČSFD posúdili, že na tomto filme nevidno "ideologizáciu" a že v ňom "absentuje všemocná ideológia". Guess what, práve naopak. Film začína scénou, kde sa hlavná postava (Chudík) prejaví ako hrdinský partizán, ktorý však "zlyháva" v osobnom živote, alebo ako sa dočítate v istom komentári podo mnou, "chová se jako sráč" (krásne bohorovné tvrdenie). Uvedomí sa nie keď sa mu situácia s dvomi ženami vymkne spod kontroly, ale v momente keď mu jeho veteránsky zrak spočinie na medaile z Povstania a keď si pozrie fotku svojej ženy tiež, well, z Povstania. Čiže ponaučenie z príbehu: aj veľký vojnový hrdina si dokáže skomplikovať súkromný život, ale stále ostáva hrdinom, a to definuje jeho život. Ono pripustenie súkromného života v 50. rokoch je azda to nóvum, pre ktoré si tu pár ľudkov myslí, že ide o prevratnú odideologizovanú vec. Skutočné nóvum je však pomerne triezve, miestami dokonca nemoralizujúce stanovisko v nevere v časoch, kedy usporiadaná rodina tvorila základ socialistickej spoločnosti. Samozrejme to ale vyvažujú scény, ktoré podprahovo odsudzujú neveru hlavnej postavy. Čiže: nejde o úplný budovateľský sranec, ale že by tento film bol nejako mega podvratný a prevratný, to tiež nie. (17.09.2019)

Na začátku jsem se zděsil, že to bude film o partyzánech ( = pohádka). Naštěstí se jedná o celkem povedené drama ze současnosti (r. 58) o nevěrníkovi. Hospodaření partyzánů po lesích je pouze s patřičným obdivem několikrát připomenuto. Femme fatale je půvabná Očenášová. Dobrý výkon podává dívenka Melita Molnárová. Symbolika: 9:25 – Blaškovič: merkel sign. 27:12 – Chudík: skrytá ruka. Slogan filmu: „Pro umění je třeba přinášet oběti." (28.12.2021)