Živý bič

Televízny film ,,Živý bič" nakrútený podľa románu Mila Urbana z roku 1927, ktorý bol kompozične rozdelený na dve časti: Stratené ruky a Adam Hlavaj rozprávajúci o živote v dedine Ráztoky v roku 1917, ktorá je síce ďaleko od frontu, ale jej dopady sú veľmi silné na miestnich obyvateľov. Prvá časť rozpráva príbeh mladej ženy Evy Hlavajovej (Emília Vášáryová)j, ktorej muža Adama (Štefan Kvietik) odviedli na vojnu a jediný, kto jej v tejto ťažkej situlácii môže pomôcť vrátiť manžela späť je notár Okolický (Mikuláš Huba), ktorý však zneužíva svoje postavenie a dokonca Evu zneuctí a jej trápenie ukončí až tragická smrť. V druhom diely sme svedkami úteku Adama Hlavaja z frontu, jeho pomsty na Okolickom a vzbury dovtedy skôr pasívnych dedinčanov proti neznesiteľným pomerom v dedine. Martin Ťapák nakrútil film vtedy s prvotriednym obsadením (dobre zahratá je postava zmrzačeného a nemého Ondreja Koreňa v podaní Jozefa Majerčíka), pričom sa dá povedať, že prvý diel je viacej vydarenej ako druhý. Nič sa nedá uprieť ani výtvarnému spracovaniu a vcelku vydarenej hudbe Jána Zimmera. V kinách sa najskôr objavila skrátená 89 minútová verzia a neskôr mala v televízii premiéru plná dvojdielna verzia. (1. komentár k filmu) (23.02.2008)

Priznám sa, keď som videl tento film prvýkrát, bolo to ešte v škole v rámci výčby slovenskej literatúry a jej klasikov. Bol to jeden z veľmi malého počtu filmov, ktorý nám bol pustený v rámci výučby; fakt, pustených filmov by sa dalo spočítať na prstoch jednej ruky (Ťapákovci, Živý bič, O myšiach a ľuďoch, Na západe nič nového,...a ešte nejaký). Samozrejme a pochopiteľne, stredoškolákov takéto filmy absolútne nezaujímajú. Napriek tomu som si z neho zapamätal výkon Mikuláša Hubu a vždy, keď počujem jeho meno, keď o ňom niekto v telke rozpráva, vybaví sa mi ako prvá práve jeho scéna z tohoto televízneho filmu. Ale späť k filmu. Teraz po mnohých rokoch (a v digitálnej retuši) vidím krásu tohoto filmu, jeho majstrovstvo i vtip, zaujímavú réžiu Martina Ťapáka a široký psychologický rozmer, ktorý do svojho príbehu vtisol Milo Urban. Síce by to išlo aj bez toho lyricko-poetického spracovania, ale to by nebol Ťapák, aby to tam nedal. No a Hubov výkon je naozaj hodný majstra. (14.10.2016)

"Chceš vedieť kto ti skántril ženu?..." Živý bič právom patrí medzi najlepšie slovenské filmy, z dedinského prostredia určite a môžem ho pozerať opakovane. Hraje v ňom výkvet slovenského herectva, scenár i réžia je na vysokej úrovni a čiernobiela farba filmu výborne sedí. Pri vrcholných dielach slovenskej kinematografie veľmi často spolupracoval skladateľ Z. Liška. Tu pravdepodobne pre pracovnú vyťaženosť nestíhal, ale jeho zástupca sa za výsledok rozhodne hanbiť nemusí. Na dedinskej atmosféra má hudba veľký podiel. Obraz dediny bez chlapov, plný žien, detí a starcov výborne dopĺňajú neherci v krátkych záberoch, v ktorých dokážete čítať vyčerponosť a bezradnosť. Do filmu výborne zapadol i J. Majerčík v roli veterána z 1. svetovej vojny, ktorý sa vrátil bez ruky a nemý. A Viera Strnisková? To bola božská herečka..."Syna mi vráť!..." Filmová verzia - 80%. Dvojdielna tv verzia - 100%. (05.07.2013)

Typická slovenská klasika, ktorá sa za každých okolností venuje životu na slovenskom (pardon, hornouhorskom) vidieku, pretože len tam je to "pravé slovenské", spisovateľovi známe a filmárovi ľahko prístupné. Modernizmus románu sa do filmu až tak nepreniesol, je to film pekný a zvlášť emocionálny, ale až príliš tradičný. Priviedol ma k úvahe o odlišnom starnutí filmu a literatúry. Dnes, pri všetkých tých veľkolepých vojnových filmoch, je ŽIVÝ BIČ dobrý predovšetkým k uvedomeniu si, čo za vojny obnášal život v zázemí, že to tiež nebolo med lízať... (08.02.2015)

Dielo ktoré dokonale vykresľuje slovenskú tvorbu v Československu a je spracovaním jedného z najlepších protivojnových románov napísaných našimi autormi (čo sa týka prvej svetovej vojny rozhodne tým najvýznamnejším) je zároveň naozaj typickým slovenským dielom dlhého obdobia našej kinematografie. Stvárnenie života na vidieku a SNP dostávalo mnoho priestoru a príkladom toho je aj Marek Ťapák v ktorého tvorbe dominujú tieto príbehy. Aj vďaka tomu že samotná predloha je dobrou knihou možno film zaradiť medzi tie najlepšie Československé. (02.09.2021)