Železná díra

P. Barabáš už toho natočil veľa, zopár jeho dokumentov som videl, ale tento bude rozhodne naj adrenalínový. Zlaňovať do prepadnutej sopky je veľká výzva plná nebezpečenstva. Smrť hrozí doslova na každom kroku. Miesto Trou de Fer je naozaj výnimočné, nič takéto na zemi vraj neexistuje. Slovensko-český team dobrodruhov musí často potláčať strach a celé dni a týždne čakať na vhodné počasie bez dažďa, pretože je tu jedno z najvlhkejších miest na zemi a takmer denne tu prší. Dokument je dobre zostrihaný, hudba dobre zapadla a scéna s osadzovaním pamätnej dosky na skalu vie trochu dojať. Smrť kolegu Jirky bola nečakaná...Najlepšie sú momenty kde sa spúšťajú po strmých a klzkých skalách dolu do priepasti. Veľa výprav sa na toto miesto nevydalo a ak áno, tak veľmi často došlo k tragédii. Či niekto z predošlých výprav o tom natočil aj film je veľmi málo pravdepodobné. V tomto sme urobili niečo svetové. Skvelý dokument. 100%: (07.06.2015)

Niečo podobné ako v prípade Tepuy - Cesta do hlbín Zeme, aj keď tento dokument nemá tak silnú atmosféru. Zábery a dramatická výprava do málo prebádaných území našej planéty sú však famózne a tradične barabášovsky vysokokvalitne spracované. Pritom ide určite ťažko točiť kvalitné zábery, keď sa neustále musíte sústreďovať na neurobenie chýb pri fyzicky náročnom zostupe. Dokument ubehol ani voda, čo sa mi napr. pri 'etno'barabášovkách takmer nestáva. Netušil som dve veci: že už existuje aj také 'zamestanie' ako kaňonista a že obrie vodopády sa nenachádzajú len niekde vo vnútrozemskej pevnine ale aj na tak malom (a dovolenkovom) ostrove, akým je Reunión (nevem preto, čo pri tagoch robí 'Madagaskar'). Opäť pri barabášovkách chválim doprevádzajúci komentár. (09.08.2019)

Niektorí frfľali, že minutáž 52 minút filmu uškodila. Mne sa to nezdalo. Boli sme priamo vtiahnutí do deja, do džungle Réunionskeho pralesa, do nekonečnej vlhkosti, do hukotu padajúcej vody, do vypätia svalov a do orgastického zážitku. Pavol Barabáš nám na začiatku predstavil svoju tvorbu a svojich partnerov, s ktorými preliezol všetky kúty sveta. Viac takýchto nenápadných, odvážnych a skvelých ľudí ako je Pavol Barabáš!!! (24.11.2011)

Nj-respekt.. Tohle byl takový extrém, že nebyl čas ani na tradiční barabášový moralitky..Trošku tam vykukoval sentiment a sem tam nějáký ten lezec vypotil trošku křečovitější moudro, ale já to chápu-o některých věcech se prostě blbě mluví aby to neklouzalo do takového toho subjektivního blábolení :) .... Každopádně výpravička to byla fakt hardcore a některé záběry jsou prostě kulervoucí... Nabízí se jen otázka jestli člověk který se dobrovolně vydá na cestu do čertovy řiti a zpět netrpí nějákou poruchou nebo úchylkou. Vlézt -víceméně pro srandu- někam kde umřu nebo né jen podle toho jestli zaprší nebo né-to už zavání............... Ale jinak, ještě jednou klobouk dolů. (09.08.2014)

[IFF 2011, Bratislava] 50 min. je strašne málo a v momente kedy má dojsť do tuhého, nastane koniec. Neviem prečo sa to utlo tak skoro, ale faktom ostáva, že "živé" zaznamenanie výpravy 5-člennej expedície po skalnatých previsoch, strmých vodopádoch a zarastených "bushoch" má žeravé emocionálne jadro. Pulzuje v telách odvážlivcov pre ktorých nevypočítateľné sopečné koryto "Trou de Fer" nie je varovnou výstrahou, ale veľkou výzvou. Poháňa ich kupredu, zvýhodňuje ich v zápolení s vegetáciou, je stavebným kameňom úspechu. Potvrdzuje, že pokiaľ niečo veľmi chceme, tak sa to za prispenia/súznenia mikro (agilita, vôľa, zápal) a makro (štastie, prostredie, interferovanie ľudským faktorom) aspektov dosiahnuť dá. Miroslav Dušek, Jaroslav Holeček, Natália Borecká, Pavol Barabáš, Martin Chroumal-gratulujem a smekám. (14.11.2011)