Reklama

Reklama

VOD (1)

Starosvětská veselohra o deštníku, který vykonal nejeden zázrak... Je rok 1873 a v Baňské Bystrici umírá starý pan Gregorič, po jehož nezměrném bohatství toužil každý z jeho příbuzenstva. O to víc byli všichni překvapeni, když během líčení poslední vůle vyšlo najevo, že svůj majetek před smrtí rozprodal, ale peníze po něm téměř žádné nezůstaly. Nejhůře z toho vyšel jeho syn Juraj, který zdědil pouze movitý majetek, který se poté celý vydražil včetně otcova deštníku, který si vzal jeden potulný stařec. Tomu se na jeho pouti přes horskou vísku Glogové během průtrže zželelo novorozeněte v kolébce, sestrou místního faráře, a roztáhl nad ní deštník a vzápětí pokračoval dál. Místní však čin začali připisovat svatému Petrovi, který maličkou ochránil, a začnou si s deštníkem spojovat nejrůznější zázraky, až se z něj stane svatá relikvie. Po letech je již z Juraje slibný advokát, který je ale stále mrzutý kvůli ztracenému dědictví. Jednoho dne se ale dá náhodou do řeči se starým známým svého otce a dozvídá se, že si měl jeho otec vždycky schovávat peníze do rukojeti svého deštníku… (Česká televize)

(více)

Recenze (60)

rikitiki 

všechny recenze uživatele

Asi nikdy už nebudeme mít příležitost vidět film domácí provenience, který je udělaný tak poctivě. Přenádherné prostředí historické vesnice i maloměsta. Do detailů provedené kostýmy a to i těch na početném komparsu. Evidentně se také netočilo na první dobrou, ale vše se nejprve důkladně vyzkoušelo – a na výsledku je to znát. Je to roztomilý příběh, hříčka, která ale vykresluje obecně, jak funguje davové přesvědčení a zbožňování. V tomhle laskavém příběhu je naštěstí lidská tupost nakonec strůjcem happyendu. Opravdu, velkoryse pojatý film, který i dějem pohladí na duši. _____  Nikdy jsem o něm neslyšela a dost mě překvapilo, že v roce 58 mohl vzniknout v Československu film, který nezobrazuje náboženství jako čiré zlo. Ale na Slovensku k tomu asi i tehdy přistupovali jinak. SHRNUTÍ: Kterak pověra nakonec pomohla ke štěstí spoustě lidem. ()

Willy Kufalt 

všechny recenze uživatele

Bejval to v mládí velmi oblíbený film mojí babičky. Z dnešního pohledu asi lehce zestárlý, není vlastně bez zajímavosti, že se jedná o remake původně mnohem staršího maďarského filmu z meziválečného období a samotná knižní předloha spadá až do konce 19. století. Samotného mě tento film dnes ať tolik nenadchl, jako když jsem ho před takovými 10ti lety dvakrát právě s babičkou sledoval a v některých scénách se to nevyhne jemnému kýči. Ale zároveň to v restaurovaných barvách působí příjemně, Mari Törőcsiková je v roli osirocené Veroniky kouzelná, kostýmy dotvářejí pěknou atmosféru, nenudí to a v rámci rozvíjeni děje a sdělení to nemá výraznější hluchá místa. Satira na pověrčivý lid v první polovině v sobě ten vtip má, ač osobně mě opět více bavila druhá polovina s pěkným nápadem pátrání po ztraceném deštníku. DÁŽDNIK je filmem pro pamětníky, s legendickým a svátečním duchem, a jako takový pořád (i na mě) funguje. V rámci československých filmů 50. let přináší i velmi příjemné spestření v podobě koprodukční kostymní komedie, která mi svým pojetím víc než domácí tvorbu vzdáleně připomínala soudobé rakouské či západoněmecké veselohry s Romy Schneider a spol. 75% ()

Reklama

Anderton 

všechny recenze uživatele

Keď som tento film videl niekedy v 14tich rokoch, platonicky som sa zaľúbil do tej maďarskej herečky. Okrem toho som sa aj výborne bavil a myslel som si, že všetky slovenské dobové veselohry sú rovnako super. Nie sú. Koprodukcia bola svojho času na Slovensku raritou, začala fungovať až niekedy po roku 1965. Videl som znova a tiež mi srdce plesalo pri pohľade na "tú maďarskú herečku". Film je to naivný iba na prvý pohľad, na ten druhý sa v ňom skrýva niekoľko postrehov ohľadne dedinskej a malomeštiackej nátury a potešia aj niektoré "hlášky" typu vstávaj, veď už Ti svieti slnko na brucho atp.. Musím pochváliť slovenských reštaurátorov, pretože kópia, odvysielaná v televízii, sa blížila HD rozlíšeniu. ()

ScarPoul 

všechny recenze uživatele

Slovenský Hoax, alebo čo dokážu dedinské reči. Dáždnik svätého Petra je veľmi príjemnou komédiu 50 rokov. Oproti ostatným komédiám, ako je napríklad Katka, je ukrátená o ideológiu a tým sa stáva znesiteľnejšou a menej trápnou. Vtipy vychádzajú hlavne vďaka dedinským typom, ktoré hrajú samých seba - podobnú podobu má aj Trošková trilógia Slunce, seno... Všetko je to obalené v mierne rozprávkovom háve, kde sú všetci ľudia dobrý a všetky nedorozumenia sú hneď vyriešené, bez toho aby niekto utrpel ujmu na zdraví. Aj keď je to priamočiare, veľmi dobre sa na to pozerá. Dvojica režisérov Pavlovič a Frigyes dokázali skomponovať dômyselnú dramatickú výstavbu deja, kde sú nám informácie aj zápletka podávaná postupne, vďaka hlavným hrdinom, ktorý ju rozvíjajú. Dej nespomaľuje, mení prostredia a za každou vážnou scénou nasleduje niekoľko vtipných. Vďaka farbe máme možnosť sledovať Tatry a malebné slovenské dedinky a prírodu, čo nám na jednu stranu pripomína časy dávno minulé aj to ako sa vtedy žilo - s týmito témami neskôr pracovali aj iný Slovenský režiséri ako napríklad Martin Ťapák, ktorý si tu strihol malú úlohu sluhu. Veľmi príjemne som sa bavil. A čo je dôležité, Dáždnik svätého Petra je dôkazom vyspelosti Slovenskej kinematografie tých časov a dôkazom schopnosti spolupracovať s inými krajinami. 80% ()

bloodline 

všechny recenze uživatele

Učebnicový príklad demagogizácie más prednesený úhľadne pozitívnym, krásno-čistým, recitálom ako Baudelairove Kvety zla na Hviezdoslavovom Kubíne. Dnešná doba opíja masy rožkami v akcii (s pivom a banánmi), no voľakedy sa musela pochlapiť taktika zázrakmi či relikviami sakrálneho typu. Zo zaručených klincov a dreva, na ktorom spočinul mesiáš aj s našimi hriechmi, by sa dalo Vlkolíncov a Čičmian postaviť pre celú republiku, prvú československú... Nuž, ale človek mienil a pán Boh, žiaľ, zmenil a tak remake Dáždnika svätého Petra by dnes vyzeral mimoriadne lákavo minimálne pre študentov psychológie pri krčmychtivom hľadaní inšpirácie na diplomovku. Avšak tak výpravne a kostymérsky krištáľovo priezračne, herecky ľúbezne, scenáristicky ľúbozvučne, s humorom citlivo intelektuálnym, ktorý očarí davy a úžasne prostým námetom, čo dokonca okopírovala Riťhanna, by na dnešné pomery filmári plytvali drahocennými prostriedkami eurodolárov z B(P)ruseru... aj s ich jednoliatymi rožkami. ()

Galerie (20)

Zajímavosti (14)

  • Film sa natáčal od 16.6 do 11.9.1958 s rozpočtom 4 775 800,60 Kčs. Premiéru mal najskôr v Maďarsku 17.12.1958 v Budapešti v kine Szikra, na Slovensku až 29.12.1958. (Zdroj: skcinema.sk) (Raccoon.city)
  • 13-ročný Ľubo Roman (Ďurko Vibra) cestoval počas natáčania prvýkrát do zahraničia. Býval v hoteli "Gellért" a bol vtedy po prvý raz v bazéne s vlnami. (Raccoon.city)
  • Informácie o funkciách: druhý asistent réžie, klapka, druhý kameraman za maďarskú stranu, fotograf, asistent výroby za maďarskú stranu, pomocník výroby, asistent strihu, asistent architekta, rekvizitári, zvláštne efekty a makety ,nie sú uvedené na titulkoch filmu. (Raccoon.city)

Reklama

Reklama