Taking Off

V "Taking off" oceňujem akurát tak formanovský svieži a kritický pohľad na šablónovitý puritánsky výchovný svet rodičov, kde sa každý tvári, že vie, čo je pre jeho dieťa najlepšie. Vzájomná konfrontácia sveta dospievajúcich adolescentov a ich vychovávateľov je viac než originálna. Pár vychytených snímok mi len tak lahko nevyšumí z hlavy - spomienka na fucksong- ozajstná perla. Celé vizuálne prevedenie filmu je však akési šedosivasté, bez lesku, s vážnejšími nedostatkami zaujať, čo je u mňa pri pozeraní filmu veľmi dôležité...preto tomuto nepochybne kvalitnému filmovému počinu, ale nudnému prevedeniu body znižujem... (12.12.2006)

Nevím koho napadlo k tomu filmu napsat anotaci "vlídný pohled na pomatenou generaci 70. let". Vlídné to není ani za mák, naopak neskutečně zlomyslné. A o generaci 70. let a její pomatenost tam taky nejde. Pomatení jsou možná tak rodiče téhle generace. Každopádně jde o jeden z Formanových nejlepších filmů. (25.04.2006)

Miloš Forman se přesunul přes Západní Evropu do Spojených států a udělal zde to, co mu šlo nejlépe i v Československu. Natáčel lidi. On je nejprve studoval a pak z nich vyhmátnul přesně ty správné okamžiky, které budou na plátně vypadat dobře a donutí vás přemýšlet. I když se asi nejvíce do hlavy zapíše scéna s jointem, tak památných scén, které nahlížejí na Američana své doby, je zde více. (11.12.2015)

Rok 1971 je rozhodne rokom prieniku Európy do amerického filmového prostredia. Last Picture Show Petra Bogdanovicha skĺbil úhľadnú elegantnosť vizuálu starých hollywoodskych klasík so spracovaním obsahu v európskom štýle, Antonioniho slow cinema štýl do seba bez problémov absorboval americkú "hippie" ikonografiu vo filme Zabriskie Point. To isté sa podarilo Milošovi Formanovi v Taking Off. __ Alegorický hasičský ples z Hoří, má panenko nahrádza alegorický (a nemenej kúsavo zobrazený) ples rodičov slobodomyseľnej americkej mládeže. Horiacim elementom nie je starčekova chalupa, ale jointy, úzkoprsosť, konzervativizmus a pokrytectvo "dospelej" Ameriky. __ Zaujímavé je dať Taking Off do kontextu s ďalším filmom, ktorého ústredným motívom je vzťah rodičov a mladej "hipisáckej" dcéry, ktorá sa (už naozaj) stratí - nízkorozpočtový horor Wesa Cravena, Last House on the Left. Úroveň Cravenových začiatočníckych režijných schopní sa samozrejme nedá komparovať s Formanovým vycibreným štýlom, avšak jadro filmu, chladné alegorické zobrazenie úpadku hnutia hippies ( podobe dcérinej vraždy) môže tvoriť naliehavý protipól k Formanovmu sarkazmu, kde sú mladí v plnej sile. (13.02.2017)

Hodne vydarená formanovsky kritická komédia, ktorá obzvlášť naberá na tempe v druhej polovici. Aj keď to začína ako hippícky casting na Superstar, postupne to prechádza k útoku na typickú variantu american dreamu . Je zbytočné upozornovať na najlepšie scény, ale pri table danci som sa teda hodne škeril. Proste kto umí, ten umí. Alebo skôr kto húli, ten umí :-)). (06.07.2005)