Obsahy(1)
O problémoch kolektivizácie a vyvlastňovania v 50-tych rokoch. V roku 1952, presnejšie 3. júna, vláda schválila návrh Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, ktorý pojednával o ďalšom postupe pri vzniku jednotných roľníckych družstiev. Podľa neho potom do obcí chodili politické agitátori, ktorých úlohou bolo získavanie nových roľníkov a majetku pre kolektivizáciu. Mali svoje úlohy, kvóty, boli kontrolovaní straníckymi orgánmi, a tak v snahe splniť politicky určené ciele vytvárali nátlakové akcie. Tie mali mnohokrát vydieračský až kriminálny charakter. Národné zhromaždenie dňa 30. októbra 1952 schválilo nový výkupný systém maloroľníckych prebytkov – tzv. kontingenty. Tie museli štátu odvádzať aj družstvá, ale podľa iných kritérií ako súkromníci. Pre maloroľníkov bola veľkosť kontingentov takmer likvidačná. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (2)
Namiesto názvom avizovaného rozhovoru ponúka dokument len monologické výpovede aktérov združstevňovania. Komunistickí agitátori a funkcionári obhajujú svoje postoje, konfrontované sú s verziou a dôvodmi statkára, odmietajúceho dať pôdu družstvu. Osobná história je často oveľa hodnotnejšia ako oficiálna historiografia. Tá totiž dbá iba na históriu ovládajúcich rodov či jednotlivcov. Konkrétne životy ovládaných ostávajú v hlbokom tieni minucióznych detailov zo životov ovládajúcich elít. Napriek ignorovaniu veľkej politiky je tu, najmä z úvodu, pomerne veľa stareckého vajatania. Príťažlivejším sa Rozhovor stáva až v druhej a tretej tretine, pričom formálne žiaľ zostáva na úrovni dokumentaristických výpovedí v štýle hovoriacich hláv, či postáv. 50% ()
Dve strany jednej mince. Posúďte sami, po ktorej z nich budete lepšie spať. 70% ()