Shun Li a Básník

[ITFF 2012, Sydney] Festivalový doják ktorému som podľahol. Je tam síce zas ten jemne vydieračský apel na ľútosť nad vykorisťovaním prisťahovalcov s ktorými je tu zaobchádzané tak, aby z časti spĺňali predpoklady na vyobrazenie odvratenej strany migrácie (Li),samoty/dobrotivosti/utrpenia (Bepi) a takisto účelovo uspokojovali túžobné očakávania v mene filantropie (spolubývajúca Li), ale cez to všetko sa jedná o citlivú drámu krehkého priateľstva, ktorému nebolo dopriane ani šťastia, ani pokoja. Vzťahy medzi postavami sú modelové, ale čo sa týka romantickej línie predsa krásne, všade prítomné predsudky/opovrhnutia/malomeštiacke ohovárania sú len univerzálne nadhodené, no napriek tomu zväčša pravdivé a ono splynutie recipročných poézií, personifikácia lagúny (female - calm and mysterious) a mora (male - restless), to neafektované, jasne vypovedajúce objatie na móle - je iba žiarivé. Punc nezanedbateľnosti dodáva zázračná ruka Luca Bigazziho a jeho talent na ovládanie hracieho priestoru kedy sa miesi metóda mediatívnych jázd s vypilovanou kompozíciou statického záberu. Na činorodého dokumentaristu, po prvý krát dotknutého feature formátom, je debut Andrea Segreho úctivý a do pamäte prenikajúci. (29.09.2012)

Krásny film o strete dvoch rozdielnych kultúr. Pre mňa sa jednalo o najpríjemnejšie filmové prekvapenie tohto dňa. Sila nevypovedaného tu bola v priamom kontraste s tým vypovedaným. Herecké duo Tao Zhao a Rade Šerbedžija predviedli citlivý, smutnoveselý pohľad do dvojice charakterov, ktorým naozaj výborným spôsobom vdýchli život. Film má veľmi príjemný humor a zároveň je kritikou na spoločenské hodnoty a spôsob života, ktorý rozdelí dvojicu ľudí, ktorý sa navzájom potrebovali. More a básne sú potom len povestnou čerešničkou. Segre vytvoril komorný, ale pritom veselý film, ktorý je bohatý na myšlienky a detaily spôsobu života jednej sociálnej vrstvy v opozite k tej druhej a ktorý má veľkú šancu po skončení zanechať ten najkrajší pocit. Pre mňa sa tak rozhodne stalo. Pobavil ma, dojal ma a túžim si ho pozrieť znova. (09.11.2012)

Těžko říct, co mě na tomhle filmu tak upoutalo, že jsem doslova hltala každý jeho obraz a nechala se unášet na vlnách příjemné melancholie. Jestli šlo o sympatie, které jsem chovala k mladé mamince Shun Li i stárnoucímu rybáři Bepimu, nebo to byly poetické záběry na moře z malebného prostředí italského venkova... Ať je to jak chce, tak na konci jsem se dojala až k slzám a vlastně nedokážu vysvětlit proč. Každopádně u těch závěrečných plamenů jsem zažila silně emotivní chvilku tryskající kdesi z hlubin mého nitra. (80%) (01.12.2020)

Už jenom samotný kontrast - Číňanka v Itálii, navíc na italském maloměstě, konkrétně v přístavu - je natolik dobrý, že se na tom dalo vystavět docela dobré drama, stejně jako komedie. A to se celkem povedlo. Vztahově je to krásné, stejně jako lehce smutné, a i když konec nemusí naplnit každého, průběh je příjemný. (23.08.2017)

Celkom dobrý pokus vytvoriť good feeling, v podstate nič neriešiaci mini film s peknými obrázkami kde príbeh Shun Li a Bepiho tvorí len kulisu pekným fotečkám z dovolenky v Taliansku. No a tvorcovia točili, točili keď tu zrazu zistili, že už by to aj stačilo a treba to nejak aj ukončiť. Vybrali si ten najdebilnejší spôsob, ktorý už dojme akurát tak divákov Burlívého vína a aj to iba po piatom pohári Márie. (10.10.2014)