Recenze (5)
Trocha tej krvi a zvrátenosti by sa tu síce našla, ale ináč je to dobré akurát tak na bolesť hlavy. Radšej z toho Nemci mohli vytvoriť poriadne porno, aspoň by sa bolo na čo pozerať. Keď si to totiž porovnám s ďalšími zvrátenými, amatérskymi snímkami podobného razenia (Valentine / Vogel atď.), tento im nesiaha ani po členky - čo sa aj od Nemcov dalo čakať, tak prečo sa sťažujem, že? Ale bolo to pekné, pestrofarebné... no viac by som ocenil, keby to bolo aspoň o hodinu kratšie. ()
Ďalší psycho - patho - génny filmový šleh určený pre odskúšaného diváka. Depresívna 75-minútovka , obšťastnená HQ gore, color spracovaním a strihom, akým spoľahlivo dostane hltača podobných snímkov do košiara , kam patrí. Narko výstrel , ktorý si to smelo môže rozdať s áziou. ()
Či už po užití drogy zhliadnete nejaký film, alebo drogy neužijete a pozriete si tento film, tak v konečnom dôsledku to budete vnímať rovnako. ()
Při sledování tohoto snímku jsem si připadal jak na horské dráze. Jednou dole a jednou nahoře. Něco se povedlo a něco zase ne. Hodnotit tenhle film jako celek je nemožný, stejně tak jako je nemožný tenhle snímek smysluplně okomentovat. Při sledování tohoto snímku si budete připadat jak kdybyste frčeli na drogách. Víc než film je to sled psycho sekvencí. Některý scény a sekvence jsou vydařený, ale je tu taky spousta těch co nudí a podařený zrovna nejsou. Mám z toho rozporuplný pocity. Chílema jsem se bavil a chvílema to byla těžká nuda. Výhodou je krátká stopáž. Každopádně je to těžko stravitelnej snímek a pro normální diváky téměř nekoukatelný. ()
Prežehnajte sa!!! Toto je ten najdesivejší a najzvrhlejší filmový výblitok, aký som za poslednú dobu videl (A to som ich, bez srandy, videl vééééľa). Ide o film Nemeckého režiséra menom Michael Todd Schneider, ktorý nakrúca už 15 rokov takéto nechutné bezbožnosti, pre nezávislú filmovú produkčnú spoločnosť, Maggot Films. Majú také zaujímavé motto ktoré znie: Film that kills. To hovorí za všetko, vôbec nepreháňajú. Film je parádne surrealistický, z čoho vyplýva, že hoci sa tu nachádza dosť rozhovorov a dialógov, dej som si prakticky domýšľal pod nánosom vizuálneho, poškodeného odpadu. Snímka má veľmi nechutnú a agresívnu formu, ktorá sa nezlučuje s mentálnym zdravím. Sám tvorca si to zrežíroval, napísal a zahral si hlavnú postavu psychicky narušeného násilníka, ktorého posadol diabol. Obraz je plný poškodeného psychedelického, miestami stroboskopického besnenia, znásilneného pokazenou VHS kazetou. Väčšinou sa filmy podobného formátu snažia imitovať VHS obraz všemožnými postprodukčnými úpravami v pc, používajú filtre na poškodenie obrazu a tak ale výsledok nikdy nedokáže imitovať na 100%. Títo však nie, pretože je na oko jasné, že celú snímku nahrali na miliónkrát ohratú kazetu a z toho spravili rip. Z toho dôvodu sa divákovi naskytne pocit, že sleduje film, ktorý nemal vidieť on, ani niekto iný na svete. Film ktorý nemal uzrieť svetlo sveta. I Never Left the White Room rozpráva paralelne príbeh detektíva a pacienta psychiatrickej kliniky. Chlapík sa snaží vyriešiť niekoľko brutálnych vrážd. Hlavným podozrivým je práve tento pacient, samotný režisér. Retrospektívne sa na tie konkrétne vraždy pozrieme a sú skutočne nechutné. Prakticky sa jedná o satanistické rituálne vraždy, trocha toho ponižovania, trocha mučenia, trocha poškodzovania ľudských orgánov...... Teda nie trocha ale dosť! Miestami mi nesedelo v hraných sekvenciách to, že to bolo silne cítiť amatérštinou, Herecké výkony nula bodov, však to robilo zopár kamarátov prakticky zadarmo. Ale o to viac ma prekvapilo, ako skvele boli zvládnuté násilné scénky, plné krvi, hnisu, plesní a rozkladu všetkého čo sa môže rozkladať. Masky, kostýmy a makeup boli perfektné. Neviem aká pohnútka privádza tvorcov k natočeniu niečoho takého ale vždy si to rád pozriem. ()