Tři barvy: Modrá

Občas mávam smutný pocit, že ma už nič nemôže prekvapiť. Rozčarovanie z hľadania a monotónnosti života, ktorý sa denne opakuje dokáže zriedka čosi narušiť. Obzvlášť vo filme, ktorý sa stáva továrňou na mainstreamové sny. Kieslowski ju úžasný a zároveň nedovolí žiadne predpoklady. Nemôžete odísť po čipsy, ani sa prestať sústrediť. Príbeh Jullie, ktorá hľadá svoje miesto v prázdnote a splýva na hladine sa víri skutočne prekvapivo. Hrdinka prenasledovaná výbornou hudbou /na čo som si už u Kieslowskeho zvykla/ sa dostáva ... no dosť. Pripraviť kohokoľvek o napätie, ktoré príbeh poskytuje by bolo hriechom. Za dokonalú techniku spracovania musím dať päť * (12.07.2006)

Excelentna snimka !!! Nadherne vykreslena osudova ciara zakomponovana do viacerych zivotov...kde stastie nehralo ziadnu rolu...a dokonca sa pointa filmu on ani nepokusala. Smutne a pri tom tak ohromujuce...Chcem pochvalit Juliette Binoche, moc sa mi lubila jej doveryhodnost a taktiez kameru...ktora bola podla mna dokonala...perfektny modry odtien prepletany ciernymi zableskmi daval filmu presne to, co autor chcel!!! Co sa tyka hudby, nebol to moj zaner...ale v tomto filme sedela perfektne, a ani chvilkou mi nevadila. Jednoznacne v CSFD plne hodnotenie 5/5,nazdar (24.03.2008)

Musím zopakovat to, co jsem napsal u Červené: dokonalý a bezchybný film. Červená sice stojí o stupínek výš díky své větší komplexnosti, ale i v Modré prakticky každá věta, replika, dialog představuje hlubokou myšlenkovou studnu, prakticky každá scéna má svou pocitovou barvitost, v tomto případě ve vážných hřmotných tónech depresivních modrých odstínů... Moc se těším na Bílou a přes extrémně vysoká očekávání nějak ani nemám strach, že bych mohl být zklamaný. (04.09.2009)

Dívat se na tenhle film pro mě bylo jako číst knížku od Waltariho. Syrový obrazy vyjádřený jediným pohledem. Krásnej film. Když podřeřeš rostlině kořeny můžou nastat jen dvě varianty. Uschne, nebo se chytne a drží se ještě pevněji. Julie se rozhodně uschnout nechystá i když má kořínek pěkně pocuchanej. Tempo filmu mě pomalu a intenzivně tlačilo kupředu. A jak říká klasik von der Vogelweide: "Nejklidnější toky jsou často nejhlubší." Tak mi věřte, že tahle MODRÁ je zatraceně hluboká. (14.05.2008)

Kieslowského konštruktívny polodokumentárny minimalizmus je pre intímny príbeh rozsahu psychologickej eseje na tému tragédie životných ciest a pálenia mostov ideálny. Dialóg vedený medzi obrazom, hudbou, strihom, slovom i divákom do bodky zodpovedá popisnému názvu, ktorý hovorí za všetko. Modrá - to je smútok, odcudzenie, odsúdenie, samota, depresia. Ochladnutie vo vzťahoch, v motiváciách, v putách, v cieľoch. Málo slov, mnohé medzi riadkami a v náznakoch. Uhrančivý civilný výkon Juliette Binoche. Hudba, ktorá prekračuje hranicu fyzického, obraz, ktorý postupne prechádza do mysle. Strih, ktorý nečakane utína, zatmievačky, ktoré znenazdajky berú. A predsa mi i napriek citlivému nakladaniu s témou chýba hlbšia myšlienková podstata, neodbytnejší pocit naliehavosti filmárskej výpovede o vnútornom utrpení. Predsa len je v pár momentoch cítiť až prílišné priblíženie sa sofistikovanému citovému vydieraniu, ktorému však nejde uprieť pôsobivosť. Film, ktorý má podobný efekt ako jemne a dôsledne komponovaná hudba - umenie. Ale chladné a v pár momentoch nie úplne presvedčivé. 75% (01.09.2014)