Tři barvy: Červená

Červená je možno zhrnutie Kieslowského tvorby, podľa mňa je predovšetkým jej vrcholom. Na sklonku kariéry vie skúsený režisér presne, čo chce povedať a akou formou to chce povedať. Každý, kto chce mať poňatie o tom, čo je to kvalitný európsky art (nie je ho až tak veľa), by mal venovať čas dielam jedného z jeho najvýznamnejších predstaviteľov. DRUHÉ POZRETIE: Červená je vrcholom trilógie, ktorá kvalitatívne rastie a jej posledná časť je emocionálne, myšlienkovo, aj scenáristicky najsilnejšia. Navyše je Irene Jacob z troch v každom dieli predstavených herečiek najsympatickejšia a najkrajšia. K niektorým vyčerpávajúcim vysvetlujúcim komentárom ešte doplním, aby ste sa nenechali príliš zmiasť heslami sloboda, rovnosť a bratstvo, hlavným motívom trilógie je predsa láska! Trintignantova postava predstavuje symbolicky akéhosi boha na zemi, ktorý rozhoduje o osudoch ľudí ako sudca, neskôr sa stáva predĺženou rukou osudu, keď jeho náhodné rozhodnutia majú vplyv na osudy postáv vo filme, aby sa tak udalosti dostali do rovnováhy a pripravili nám na konci nádhernú katarziu. Je to človek, ktorý nás rovnako ako Boh všetkých sleduje (rozhlasový éter je "nadprirodzene" nehmatateľný) a vie o nás všetko. Zmätočná komunikácia dvoch filmových párov cez telefón divákovi naznačuje, že si nie sú súdené a akým smerom bude príbeh smerovať. Jedna z najčistejších stoviek, aké som udelil. (03.06.2012)

Červená mi připadá ze všech tří barev nepropraovanější. Moje první setkání s Irene Jacob. Její zasněný, mírně nepřítomný výraz je neotřelý. Postava starého soudce prochází zajímavou proměnou z nepříjemného mourse na příjemného starého pána. Podobně jako u Bílé originální příběh velmi citlivě vyprávěný. (10.09.2014)

Trestuhodne som premeškal predchádzajúce dve farby, ale o červenej tvrdia, že je najlepšia a ja sa s tým rád stotožňujem. Tento film ma dostal prakticky od začiatku. Výborné dialógy, úsporné herectvo Jeana-Louisa Tritignanta v jednej z jeho najlepších úloh, pôvabná Iréne Jacob pripomínajúca Libušku Šafránkovú, krásna hudba Zbigniewa Preisnera sa zlievajú do mimoriadneho filmu, ktorý mi dlho nevyšumí z hlavy. Ako to len ten Kieslowski robí? (24.11.2012)

Irène Jacob a Jean-Louis Trintignant předvádějí úžasný dialog mládí a stáří, který je nejsilnější částí tohoto snímku. Ten je jinak promyšlen jako složitě konstruované puzzle, které počítá s tím, že divák si je schopen leccos domyslet. Když vynechám podivný závěr s hlavními postavami celé trilogie, je tenhle film prakticky dokonalý. Krzysztof Kieślowski se rozloučil s filmem na vrcholu. (31.10.2019)

2) Druhé zhliadnutie pridáva mojej najobľúbenejšej časti Troch farieb jednu *. Málokto ma tak dostal svojím poňatím psychologickej drobnokresby charakterov, málokto sa mi dostal tak pod kožu ako Kieslowski v tomto filme. Skúmanie samoty a práva zasahovať do životov iných, analýza svedomia a ponímania morálky, zmyslu existencie, životných skúseností a omylov a to všetko na krásnom vzťahu modelky (úžasná Iréne Jacob, ktorá síce nemá tak silný prejav ako J.Binoche, ale pod vedením Kieslowskeho sa stáva anjelom) a vyslúžilého sudcu (výstižný silne presvedčivý výkon J.L.Trintignanta). Týto dvaja sú podobne ako nedávno Scarlett Johansson a Bill Murray "stratení v preklade", ale ich náhodné precitnutie má ešte silnejší základ a práve tento film je pre mňa nájdením toho, čo mi u Lost in translation trochu chýbalo (trochu viac tých potrebných emócií a menej pocitu odcudzenosti). (08.08.2005)