Kamera:
David UngaroHudba:
Jérôme RebotierHrají:
Patrick Bruel, Valérie Benguigui, Charles Berling, Françoise Fabian, Guillaume de Tonquédec, Judith El Zein, Bernard Murat, Yaniss LespertObsahy(1)
Vincent je v najlepšom veku a očakáva narodenie prvého potomka. U svojej sestry Elizabeth a jej manžela Pierra čaká na svoju mladú manželku Annu, aby šťastnú udalosť spoločne oslávili. Všetci sú vo výbornej nálade a čakanie si krátia vyzvedaním o pocitoch nastávajúceho otca. Keď sa ho však opýtajú na meno, ktoré plánuje dať svojmu potomkovi, jeho odpoveď vyvolá sériu absolútne neočakávaných reakcií... (STV)
(více)Videa (4)
Recenze (228)
Skoro jsem přehodila výhybku díky zpatlanému oznamovacímu úvodu, včetně dost nezáživné žabomluvy, a to bych udělala obrovskou chybu. Když se nesourodá svita na cestě do zatracení dostala z bodu A do bodu S(servírování) a začala slovní palbou jednoho po druhém odpalovat jak na střelnici, teprve se rozjela ta pravá jízda. Pasáž "rozboru" jména na inkriminované písmeno A mě rozvibrovala na maximum, děkuju tvůrcům za takové kvantum příjemného šimrání. Vedení si pro sebe ukradl jednoznačně Patrick a tak to i zůstalo do konce. Ten chlap byl jak utržený ze řetězu, jen občas jej přeřvala rovněž dokonale hysterizující Valérie (budiž jí země lehká). Neznám lepší ukázku předsudky svázané soudobé konvenční společnosti - gordicky uzel to byl doslova a do písmene. Aneb jak funguje skupinová rodinná terapie. "Víš, co mě přesvědčilo? Ta uniforma."☺☺ ()
První polovina byla bez debat téměř geniální (esence francouzské komedie), ale druhá polovina se přehoupla ve více než solidní drama a bohužel taky došlo i na lehce přepálenou stopáž, což filmu ve výsledku trochu uškodilo, jinak bych neváhal dát víc. Herecké obsazení naprosto skvostné. Perfektní dialogy. Ve výsledku ale nečekaně silný film, který ve vás rozhodně zůstane. 80%. ()
Neutíchajúca konverzačka, v ktorej to iskrí viac v dramatických momentoch, než vo vtipných scénach, takže sa nenechajte zmiasť. Pomerne nenápadný snímok začína veľmi originálne a v tomto duchu sa nesie celý jeho priebeh. Na pozadí banálnych tém sa totiž odkrýva jedno prekvapenie za druhým, rodinné tajomstvá a nevyslovené myšlienky sa dostávajú na povrch pod vplyvom emócií. Celé to má neskutočnú razanciu a náboj, ani na chvíľku si nevydýchnete od absorbovania dokonalých dialógov, ktoré by zaslúžili aspoň nejaké festivalové ocenenie. Samotné dialógy ponúkajú niekoľko slovných zvratov, takže naozaj divák nemá potuchy, kam to celé povedie. Nechýbajú samozrejme odľahčujúce situačné scény dávajúce filmu šmrnc a nadhľad. Herci skvelí, a práve oni boli skutočnou pridanou hodnotou k pocitu realistickosti. Aj tento rok je tu teda film odohrávajúci sa na priestore jedného bytu, ale aj tak má z neho divák väčší zážitok než z mnohých blockbusterov, ktoré počas deja vystriedajú niekoľko exotických destinácií. 95%. ()
Oscar Wilde vložil jedné ze svých postav do úst větu: „Když se mi někdo nesmírně líbí, nikomu nikdy neřeknu, jak se jmenuje. To jako bych se něčeho na něm vzdával.“ Budoucí otec Vincent by taky udělal líp, kdyby držel hubu. Minimálně by se z přátelské sleziny nestala poslední večeře. Každý cestuje životem s určitým množstvím frustrací, zklamání, křivd, masek a tajemství, když ale všechny najednou vyplavou na povrch, je z toho slušná mela. Jméno je rychlopalná konverzačka, balancující mezi divadelní komedií a rodinným dramatem, vycházející z faktu, že s příbuznými, partnery a přáteli je to podobné jako s knihami: mít je doma ještě neznamená mít je přečtené. ()
Takéto parádne konverzačky odohrávajúce sa na jednom mieste pripomínajúce viac divadelnú hru ako film ma náramne bavia. Podobne ako The Breakfast Club, Carnage a Perfetti sconosciuti, aj Le Prénom malo skvelú úroveň. Aj v tomto prípade to malo podobne slabší rozbeh ako aj pri ostatných spomenutých filmov, ale napokon sa tá ruleta roztočila úplne naplno. Všetko to naštartovala v podstate neškodná téma výberu mena pre očakávaného potomka. A už to išlo ako na bežiacom páse - búrlivá konverzácia, predsudky, odhalené tajomstvá v afekte a pestré hádky. To všetko podané v sarkastickom a ironickom tóne, čo výrazne prispelo ku kvalite celého filmu. Takže Le Prénom rozhodne nesklamalo. Každopádne, pre mňa aj naďalej zostáva jednotkou v tomto konverzačnom žánre Perfetti sconosciuti. ()
Reklama