Beware!
Obsahy(1)
Prvý slovenský hraný film nakrútený po druhej svetovej vojne. Mnohí Slováci pred prvou svetovou vojnou emigrovali do Ameriky za lepším životom, pretože na Slovensku vládol útlak zo strany vládnucej maďarskej moci a ľudia si nedokázali nájsť prácu. Tak ako iní, za more odchádza aj mladý horal Ondrej Muranica (Paľo Bielik), aby si vo vysnívanom Novom svete našiel prácu a zarobil peniaze pre svoju rodinu. Sny a nádeje na lepší život mu však zmarí banská katastrofa. Ondrej sa síce zachráni, ale stratí pamäť. Vyhlásia ho za nezvestného a keď sa mu po rokoch náhodou vráti pamäť, Ondrej sa rozhodne vrátiť domov. Až po návrate do vlasti zistí, že sa jeho žena Eva (Jiřina Štěpničková) vydala za jeho najlepšieho kamaráta Miša (Július Pántik). Ako inak, schyľuje sa ku katastrofe... V období rokov 1918-1938 dominovala v Československu česká kinematografia, na Slovensku sa vyskytli len ojedinelé snahy vybudovať filmový život. Vďaka štátnej podpore v období 1939-1945 sa dotvorili obrysy slovenského filmu, ktoré ukončil vznik hraných snímok Varúj...! a Vlčie diery (1948) v demokratickom Československu. V snímke Varúj... síce stále zohráva nezanedbateľnú úlohu česká tradícia a jej reprezentanti vo všetkých zložkách filmovej produkcie (režisér, kameraman Václav Hanuš, scenárista Karel Steklý), ale po prvý raz sa československá spolupráca z 30. rokov stáva slovensko-českou. Voľba adaptácie drámy Ivana Stodolu Bačova žena ako prvého slovenského filmu produkčnej spoločnosti Slofis mala viacero dôvodov. Pre Friča bol príťažlivý dedinsko-folklórny rámec príbehu, pre Bielika zase skúsenosť so Stodolovou drámou z čias pôsobenia v Slovenskom národnom divadle, kde hral postavu Ondreja Muranicu, a jej sociálno-kritické zázemie. Z politického hľadiska téma vyhovovala zameraniu nového života, pripomínala maďarský útlak a zrod Československa roku 1918 ako paralelu k budovateľskému optimizmu prvých povojnových rokov. Paradoxom je, že po nedemokratickom prevrate v roku 1948, sa naplno rozbehla činnosť cenzúrnych orgánov, ktoré o dva roky neskôr snímku spolu s ďalšími 541 filmami vyradili z filmovej distribúcie, pretože nevyhoveli ideologickým kritériám. O rok neskôr pri prehodnocovaní naďalej zostal film v trezore, pretože ho komisia považovala za vadný z hľadiska ideovej hodnoty. Podobne dopadli napr. aj Vlčie diery a Čertova stena, ktoré nesú plné stopy buržoáznej filmovej tvorby i buržoázneho nacionalizmu. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (48)
Na svou dobu nečekaně kvalitní sociální drama, ukazující těžký život chudých vrstev na slovenském venkově a ještě těžší úděl horníků v dolech. Osobně ve filmu vnímám náznak socialistické propagandy (klasický útlak od bohatých, útěk do Ameriky se ukáže být zhoubným krokem atd.), ovšem dá se to ještě překousnout - vzniknout film o pár let později, jistě by to bylo podstatně horší. Velmi mě tedy překvapuje šoupnutí snímku do trezoru; soudruzi zřejmě shledali závadným putování chudiny do USA kvůli práci a schopnosti uživit rodiny. No, možná tam bylo i něco víc politicky "nekorektního", přece jen jsem film viděla před delší dobou. 72% ()
Na filmu je nejlepší scénář a Bielik, Frič mnohokrát předvedl, že umí mnohem více, tento snímek zcela postrádá jeho hravost a především neotřelý střih. Hudba je přehnaně velkolepá, až působí rušivě. Nejhorším aspektem filmu je příšerně přehrávají Štěpničková a taky naprosto minimální účast Františka Dibarbory, který se objeví pouze ve dvou krátkých scénách. Osud Ondreje Meresjeva Muranici šel natočit rozhodně mnohem lépe. ()
Film Varuj je v prvom rade silne socialne drama o emigracii a vecami s tym spojenymi. Bielik bol ovela lepsi reziser ako herec /podla mna hrat nevedel/, ale ma to dokonca akcnu scenu /medved ..../ a ma to dobovy kontext /utek do USA sa ukaze ako zhubny..../ Ale rezia je na urovni a a mraziva scena uteku z bane funguje dodnes. 79 % ()
Na snímku je patrný odborný dohled Karola Plicky, ovšem v tom nejlepším slova smyslu. Jako většina prvních slovenských filmů je silně vlastenecky založený, ukazuje krásu slovenských hor, zaměřuje se na prostý lid, slyšíme lidové písně, vidíme horaly a jejich ženy v krojích. Jako předloha posloužila divadelní hra Ivana Stololy Bačova žena, ale scénář je velmi kvalitně přepracovaný pro filmovou řeč. Svoje zkušenosti předával nejen Plicka, ale i zkušený režisér Matin Frič. I když se objevují poměrně dlouhé pasáže spíš dokumentárního charakteru, máme tu dobře vystěvěný lidský příběh. Je zde několik dramatických vyvrcholení. Osobně se mi líbíla scéna, kdy se Ondejovi vrací paměť. Jeho návrat je velmi citlivý bez zbytečných dramatických gest. Rozhodně jde o prvenství, na které mohou být bratia Slováci pyšní. ()
V začiatkoch to slovenská kinematografie vôbec nemala ľahké. A o skutočne prvom slovenskom filme sa rozpráva až v roku 1946. Je ním práve film Váruj. Keďže Slovensko nemalo žiadnych režisérov, alebo scenáristov, museli im pomôcť susedia z Čiech. Lenže situácia medzi Čechmi a Slovákmi si prešla tiež nepriateľskou fázou a film Váruj predstavoval akési spojenie českého majstra režiséra Friča a slovenského junáka, neskôr autorského tvorcu Paľa Bielika. Na filme Váruj cítiť zub času. Hlavne v dialógoch, ktoré dnes pôsobia úsmevne. Emocionálna rovina škrípe tiež. Paľovi Bielikovi to celkom vychádza, pretože mal predsa len už nejaké skúsenosti pri filme, v divadle a aj s Fričom. U ostatných je to otázne. Ale aj keď sa po hereckej stránke až na pár svetlých momentov film nemá veľmi čím chváliť, jeho vizuálna podoba - hory a údolia stredného slovenska - na ktoré zobrazenie dohliadal Plicka - povestný svojou filmovou alegóriou Zem spieva- je na veľmi vysokej úrovni. Z toho čerpajú aj dve najsilnejšie scény filmu - útok medveďa a návrat Ondreja do rodnej dedinky. Filmu sa nedá uprieť novátorstvo ani historický status. A aj keď nie je veľa vecí - okrem skĺznutia Paľa Bielika s kopca - ktoré by dnešného diváka dokázali zaujať, Varuj stále zostáva ako prvý Slovenský film, ktorý nielenže spravil prienik do života slovenského ľudu, ale inšpiroval desiatky diel, ktoré mali prísť po ňom. ()
Galerie (12)
Photo © Archiv STV
Zajímavosti (31)
- V porovnaní s knižnou predlohou prešiel scenár niekoľkými razantnými úpravami. Zatiaľčo literárne dielo sa v prvom rade koncentruje na psychologické stvárnenie Evy, vo filme je Eva vedľajšou postavou, stojacou v tieni svojho prvého manžela. Už tento výrazný odklon od intímnej drámy z filmu robí iný príbeh. (Biopler)
- V roku 1950 cenzúra vyradila snímku z filmovej distribúcie, pretože nevyhovela ideologickým kritériám. O rok neskôr pri prehodnocovaní zostala naďalej v trezore, pretože ju komisia považovala za nevhodnú z hľadiska ideovej hodnoty. (Raccoon.city)
Reklama