Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Inscenácia zobrazujúca v prvej rovine osud autora Marseillaisy Rougeta de Lisle počas francúzskej buržoáznej revolúcie 18.storočia, v druhej rovine osud tejto pôvodne salónnej piesne, ktorá sa stala hymnou revolučných más a neskôr hymnou Francúzska a v tretej rovine v rámci daných možností históriu revolúcie od jej začiatkov, keď všetci - tretí stav, kráľ i šľachta - tiahli zdanlivo v jednom šíku, no neskôr sa začali diferencovať, až napokon prepukli ich mocenské boje. (oficiální text distributora)

(více)

Recenze (3)

majo25 

všechny recenze uživatele

Téma vzniku a následného zneužitia Marseaillaisy, neskoršej francúzskej hymny, má význam pre Francúzsko, v tunajších podmienkach ani veľmi nie a teda je trochu divné siahnutie vo vtedajšej televízii práve po takejto téme. Téma revolúcie a následnej obavy z kontrarevolúcie by 30 rokov dozadu, z pochopiteľných dôvodov, určite neprešla. Samotná Marseaillaisa znie inscenáciou nespočetnekrát, v lepšom aj vo viackrát falošnom speváckom prevedení, a rýchlo začne diváka iritovať. Či to bol aj zámer tvorcov - to netuším. Každopádne herecky iba priemer a film začne byť myšlienkami zaujímavý až k záveru. A zaujímavé je vidieť aj dospelého Landla ešte bez plešiny. ()

honajz 

všechny recenze uživatele

Hodně nadčasové dílo, zvlášť když už se nám opět blíží cenzury za jiné než povolené projevy a snahy, aby každý nadšeně budoval svobodu (tu liberální) a zpíval moderní Marseillesy (netuším, jak se to správně píše, snad mne puritáni nesetnou guillotinou). Moc se mi líbil úvod, kde jsou ty jak kdysi komunistické, tak dnes liberální snahy naprosto přesně popsané, včetně toho, že změna přijde shora, ale pak na to hlavy nahoře doplatí, včetně postupné, plíživé paranoie, kdy je třeba se zbavovat všech skutečných i domnělých nepřátel „uvnitř“, a kdy paradoxně nejvíce zpívaní říkají časem tak nepříjemné pravdy, že je nutné je umlčet. Taky už se musí nosit „povinné kokardy“, a kdo je nenosí, je podezřelý div ne z euro-, LGBTQ+ či ekozrady, a řeči opilců už je nutno usměrňovat a je potřeba si říkat sice ne občane nebo soudruhu, ale jinak, a samozřejmě se všichni těší na „vládu veřejného blaha“ - ostatně to přece zní tak vznešeně, vůbec ne jakobínsky. Podle mne to Jaro Filip i dobře zahrál, to jeho znechucení a kyselost nad zneužitím písně, ale i nad tím, že nic jiného se mu složit nedaří („Našeptal mi to sám ďábel, tu píseň.“) je přesvědčivé. Líbily se mi i další hlášky jako „jak bratrstvo způsobí rovnost?, po revoluci musí být zákony, jinak bude chaos a anarchie, musíme vyhrát, protože poražený platí náklady aj. ()

Reklama

Autogram 

všechny recenze uživatele

Príbeh francúzskej hymny a jej autora, ktorý pôvodne zložil niečo iné, a vôbec nie revolučnú pieseň. Vyvinulo sa to inak, pobudol aj vo väzení, upadol do zabudnutia a až ďalšia generácia ho po jeho smrti spoznávala. Zvláštna téma na slovenskú inscenáciu, herecké a spevácke výkony sú slabšie, ale marsejéza zaznie toľko krát, po slovensky, po francúzsky aj bez spevu, že si ju zapamätá každý. –––– Vlasť odmeňuje svojich synov, ktorí pre ňu hynú, ale trestá tých, ktorí ju chcú zahubiť. Odveďte ho! ()

Galerie (3)

Reklama

Reklama