Temné nebe

Konečne som po dlhých rokoch videl príjemný malý horor o mimozemšťanoch. Rodinka s dvoma deťmi čelí záhadným javom, najprv to začína vysypanou chladničkou, nočnými morami, zmiznutými fotografiami, spusteným alarmom, mŕtvymi vtákmi, modrinami na tele, potom sa začnú aj hlavní protagonisti chovať divne, pričom si na nič nepamätajú, a divák trpezlivo čaká, kedy sa objaví nejaký Marťan a urobí tam neplechu. Bavil som sa! Jedinou slabinou je vlastne až príliš priamočiary a klišoidný scenár. Ono je totiž jasné, že keď sa už niečo začne diať, jeden rodič verí, druhý neverí, potom sa dlhú dobu hádajú, potom uverí aj ten druhý, a zvyšok je len hľadanie experta na pomoc a snaha všetkých zachrániť v hodine dvanástej. Týmto sa horor nijako nelíši od stovák jemu podobných, takže môže ľahko zapadnúť. Originalita scenára je však to posledné, čo v moderných hororoch vyhľadávam, takže mi to nevadilo. Ináč je to výborne nakrútené, napínavé, s kvalitným hereckým osadenstvom a niekoľkými fajnovými ľakačkami. U mňa rozhodne príjemné prekvapenie a keby som bol na to v kine, rozhodne by som neľutoval vyhodené peniaze. (03.04.2013)

Ja som teda čakal niečo zaujímavejšie, aj keď v rámci stále atraktívnej mimozemskej tematiky je to ešte uchádzajúci priemer. Rodinka sa v dome na predmestí stane pozorovateľom a zároveň nechceným účastníkom „mimozemských aktivít“, pričom postupne zisťujú, že všetko bude pravdepodobne eskalovať do väčších rozmerov, končiac až únosom ich dieťaťa. To je na malý horor postačujúci príbeh, navyše šikovne obohatený o niekoľko znepokojujúcich úkazov v jeho priebehu, no napriek tomu celkovo nevyznieva najlepšie. Značný problém som tu mal s rodinkou; ani jeden z nich mi totiž nebol sympatický a film, v ktorom na mňa všetky postavy pôsobia otravne ma proste nedokáže strhnúť. Navyše to bolo až príliš predvídateľné a vo svojich nudnejších úsekoch zase uspávajúce, takže to zachraňovali hlavne scény s mimozemšťanmi, ktoré ale tvorili iba pár minút filmu. Na jedno pozretie to ujde, ale na tie zaujímavejšie „alien invasion / abduction“ filmy (Fire in the Sky, The Arrival, Signs, The Fourth Kind, Knowing...) sa to však nechytá. (05.04.2013)

Suverénně největší úzkost a paranoia od Shyamalanovo Znamení. Špičkově natočený horor, který hravě strčí do kapsy kdejaký slavný film stejného žánru. Pomalu budující atmosféra, mráz na zádehc nahánějící hudba a jedno z nejděsivějších, nejmrazivějších a nejnapínavějších vyvrcholení, co jsem letos viděl. Jen je mi líto, že 65% uživatelů ho odsuzuje jen kvůli jménu Scott Charles Stewart, který se podepsal pod nepříliš povedenou Legii a slušný, žánrový béčkový popkorňák Kazatel. Toto je opravdu jeho nejlepší film a spolu s Mama zřejmě i nejlepší horor roku. Pátou hvězdu mi zabraňuje dát pouze právě menší podobnost v závěru se Znamením a taky to, že Mama se mi líbila o chlup či dva více. (11.05.2013)

Rodinka z předměstí, dvě děti (bez psa), jeden dům, pár divných úkazů... Jediný rozdíl oproti miriádám dalších podobně nudných hororů je jenom v tom, že místo poltergaistů a jiných duchů má tenhle ufony. Jak originální! Kdyby se tohle kopírování do nekonečna dělo v jakémkoliv jiném žánru, automaticky by byl film hanoben, jenom u hororů to nějak neplatí, je to skoro to samé, jako kdyby se každý rok natočilo deset nepovedených nápodob kmotra, kde by byl hlavní postavou tu Goran z Jugoslávie, tu Ivan z Ruska a tu zase Hazuka z Hokaidó. Tedy v případě, že by je natáčelo pár průmyslových kamer (inspirace Paranormální aktivitou - opět ta originalita). Tenhle film nevyniká vůbec ničím a má minimum povedených scén. Nuda. Nuda. Nuda, když už podobnou atmosféru mimozemských únosů, tak v podobě Akt-X, které jsou o 4.74 parníku lepší a navíc kratší. (22.02.2014)

Konzervatívny úzkoprsý horor nepripúšťajúci inovácie v rámci žánru a budujúci príbeh na tej najväčšej zbierke klišé, ktorá sa za roky nahromadila, s nutnou dávkou predvídateľnosti. Nesympatická cháska reklamných komparzistov, úvodných 20 minút fungujúcich lepšie ako učebnicová uspávanka, hlúpučký scenár s postavami tu viac, tu menej spadnutými z Marsu na hlavu, ecetera ecetera. Pretrpel som to hlavne vďaka Bisharovej znepokojivej nepríjemnej hudbe (vravím to pri každom Wanovom filme - ten chlap je démon!) a slušnému napätiu a atmosfére v neskoršej fáze filmu. (Ne)Logika príbehu, otrepanosť námetu, "herecké výkony" (ak sa za ne počíta aj pozeranie do blba s rozďavenou papuľou či akože psychologické zrútenie a pod.) a maximálne schematická (viac, než život sám) lineárnosť mi nedovolia dať viac. Aj z toho je pol hviezdy za J.K. Simmonsa. Ale ako oddychový horor s pár strašidelnými momentami sa to prežiť dá. Ja však nechcem prežiť, ja sa chcem baviť. Alebo báť. 30% (03.05.2014)