Obsahy(1)
Dokumentárna snímka o jednom z posledných dedinských kín na Slovensku, ktorého históriu a dôležitosť spoznávame cez spomienky a reálny príbehy miestnych dedinčanov. Divák má možnosť stať sa svedkom nielen oslavy kina v ľudských spomienkach, ale aj zatvorenia tohto kultúrneho stánku obce. Napriek tomu, že kino bolo neoddeliteľnou súčasťou obce viac ako polstoročia, dedinčania sa s ním musia rozlúčiť. Spúšťacím motorom je digitalizácia kín na Slovensku, ktorej sa však rozhodla Očová nezúčastniť a svoje kino tak pochovajú. Odprevadia ho však so smútkom či s hrdosťou? (oficiální text distributora)
(více)Recenze (4)
Solidní dokument, který nevím, co pohledává v Noci filmových nadějí 2018, když je evidentně z roku 2012, ale to nevadí. Líbilo se mi pojetí, i styl, jakým byl natočen. Vyrostl jsem již v době multikin a myšlenka jít do kina na „pokec“ je mi dost proti. Ale jestli se to tak v minulosti dělalo, proti gustu... Dozvěděl jsem se zároveň i něco málo o digitalizaci (naivně jsem si myslel, že se stále promítá klasicky z filmu, jako tomu bylo zvykem). ()
Skutočne si to viac ako jednu hviezdičku nezaslúži. Prvoplánové zromantizované predstavy o dedinskom kine. Autora usvedčuje veľmi plytká znalosť témy a množstvo nepresností. Čo zaujme je precízna práca s kamerou (po technickej stránke), ale ani to nie je na poli dokumentu nič nové. A k téme digitalizácie to nepovie nielen nič nové a objavné, ale ani stokrát omielaný základ. V reprezentačnej rovine zamrzla gramotnosť tohto výtvoru na úrovni socrealistických filmov z päťdesiatych rokov. Tak je vybratý a zobrazený aj hlavný hrdina - správne nasratý starý proletár. Veľká nuda...............Prečo nám režisér namiesto zaujímavej a špecifickej topografie kina radšej servíruje ženy, spievajúce z prsta vycucaný patetický blud, ktoré evidentne bližšie ako ku kinokultúre majú k pozeraniu realityshow. ()
Zánik dedinského kina. V skratke dané príčiny a (ne)možnosti riešenia. Drahá digitalizácia kín a zánik distribúcie kinofilmov v zelených hranatých krabiciach. Všetko v znamení príprav posledného slávnostného premietania. Starejších obyvateľov dediny Očová naň priláka ani nie tak film samotný, než program zložený zo starostovho príhovoru, spevokolu tetiek a krojovaných muzikantov. Rozlúčka je patetická, nepostráda čaro nechceného humoru "pohrebu kultúrnej inštitúcie" s pohrebným prejavom a pesničku spevokolu na spôsob ľudovky o hrdosti na práve končiace kino. ()
Reklama