Kibó no kuni

Citlivě vytvořený film jako pocta národnímu traumatu,havárii Fukušimy, předjímá hypotetickou havarii Nagashimy.(max.70%) (24.03.2022)

Sona by ste tu spoznali naozaj len ťažko. O to viacej ale zapôsobí fakt, že tento film točil on. Vyhýba sa explicitnosti. Nesnaží sa šokovať. Všetky jeho špecifické prvky idú do úzadia. Land of Hope je úplne iný film. Je citlivý, podaný z veľkým jemnocitom a plný krásnych emócií. O triedu lepšie ako jeho Be sure to Share. Príbeh o úniku radiácie z jadrovej elektrárne po zemetrasení a tsunami natočil v aktuálnom období. Zmenil miesto, ale hrôzy Fukušimi prezentuje s rovnakou intenzitou. Film sleduje tri roviny. Rozdelenie jednej rodiny z ktorej starší pár zostáva na mieste postihnutom radiáciou, mladý pár sťahujúci sa do ďalekého mesta a susedových rodinu, ktorá skončí v útulku. Starý v ňom zostávajú, mladý sa vyberú hľadať pravdepodobne mŕtvych rodičov do zóny radiácie. Svojou naliehavosťou a aktuálnosťou môžem film hravo prirovnať ku Kurosawovmu Žijú v strachu. Žena trpí radiofóbiu, ďalšia zase Alzhaimerom a tretia ostala úplne sama. V tomto až zúfalom boji im pomáhajú silné mužské charaktery nesúce v sebe silný aspekt rodiny nesúci sa filmom ako lightmotív a v istom zmysle aj ako akési pojítko iných Sonových filmov. Fantastický Isao Nacujagi a znova Megumi Kagurazaka dominujú tomuto filmu. Niektoré scény ako tanec v zóne radiácie zostanú ešte dlho v pamäti. Najcitlivejší Sono akého som videl a preto si aj odo mňa zaslúži plný počet. Hlavne aj preto lebo ukazuje neistotu našich všedných životov a to že jediné čo máme sme my navzájom. Podané bez sentimentu. Horiaci strom navodzuje obeť s takmer Tarkovskou poetikou. Po všetkých stránkach krásne zvládnutý, zahraný a zrežírovaný film. (09.03.2015)

Je vidět, že Sono do tohoto filmu emočně hodně vložil, a že byl vytvářen v atmosféře silného národního traumatu. Ze Sonovy tvorby se tento film možná nejvíce podobá Be Sure to Share, zkrátka jde o civilní vztahové drama. Emoční vypjatost na rozdíl od Sonova předchozího filmu, kde se podle mého ne úplně úspěšně pokusil udělat z komixu sociální drama, nepůsobí vůbec přehnaně, nepatřičně. Film je zároveň každodennosti, o vztahu člověka k místu a o dramatických okamžicích, které sobou přináší náhlá tragédie, evakuace, vykořenění z místa, se kterým je člověk spjatý, a snahu se s tím vyrovnat. Jak se dalo čekat, radiofobie má v tomto filmu zvláštní místo... (04.05.2013)