Ivanovo dětství

Nádherně nasnímaný film o malém chlapci, jehož nevlastním rodičem se stala válka. Vzala mu matku, a stala se její náhradou. Na první pohled upoutá film hlavně krásami ruské přírody... ty březové lesíky! Pod krásným obalem se však odehrává krutý a smutný boj o přečasném konci dětství, bezmyšlenkovitém, zbytečném vrhání se do nebezpečenství ve chvíli, kdy už člověk nemá co ztratit. Válka Ivana vytvořila, válka si ho snad i vezme (tak chápu mrtvý strom na konci filmu, ke kterému Ivan doběhne) Na Tarkovského překvapivě civilní film, nikde se nezastaví na dlouho (nemá na to typické tři hodiny:) , a vypráví srozumitelně... a tak to má být. (14.01.2005)

Pretože to bol jeden z prvých Tarkovského režijných počinov a hneď vytvoril dielo, ktorému hĺbke sa mnohí nepriblížia za celý život, musím hodnotiť plným počtom. Dychberúca symbolika, dekadentná a pochmúrna atmosféra skutočne dýchala hrozbou apokalypsy. Posolstvo naliehavo bijúce do očí. Priamo do toho pekla na zemi zasadil osud malého chlapca, ktorý je dieťaťom už len fyzicky. Nezmyselná vojna mu vzala viac než len matku. Vzala mu všetko okrem holej existencie a túžby pomstiť smrť najdrahšej bytosti. Nepoužijem spoiler. Stojí za zhliadnutie viac ako ktorékoľvek iné s vyšším hodnotením Nedá sa porovnávať s ostatnými Tarkovského dielami, je originálny, ako každé z nich. Agónia a nirvána zjednotená v nádheru. (29.12.2013)

Je zaujímavé sledovať UPROSTRED akejkoľvek vojny, asi by som povedal, že najlepšie to zbadať, je z druhej svetovej, ako akýsi chlapec - “HRDINA” , sa prediera svojim holým životom, i napriek tomu, že mu život visí na vlásku. Nie je ťažké uveriť tomu, že mnohí z nich sa nachádzali na miestach, kde byť nechceli, vojna sa rozšírila všade navôkol, ako nejaký MOR, prišla do končín, kde sa z „chlapca stal muž” . Videl som dva pozoruhodné snímky na túto tému, pričom tento Andrejov debut sa napríklad nepodobá naturalistickému Idi i smotri, režiséra Klimova, z roku 1985, s Alexejom Kravčenkom v hlavnej úlohe, to Fljora, to má oveľa, ale oveľa horšie, ako Ivan z Ivanovho DETSTVA, Andreja Tarkovskijho. Skôr by som ho prirovnal ku psychologickému Plechovému bubienku, režiséra Schlöndorffa, z roku 1979, s Davidom Bennentom v hlavnej úlohe, jeho Oskar má spoločne rysy s Ivanom, lebo Fljora je v takých extrémoch, ktoré si títo dvaja chlapci nedokážu ani predstaviť. Ivan je zhruba 11 ročný chlapec, zažil si toho veľa, matku a sestru mu chladnokrvne zastrelili Nemci, teraz spolupracuje na ruskom fronte, kde sa z neho stáva rešpektovaná osoba, a to z pozície vyššej hodnosti. Ivo je niečo, ako špión, či skôr prieskumník, chodí po nebezpečnom teréne, kde sliedi nepriateľ, aby zmapoval situáciu, t.j v tom prípade, ak sa to dá, môžme obkľúčiť nepriateľa. Skrátka, nasadzuje svoj KRK, aby pomohol tejto VECI. Náročný, depresívny a psychologický vojnový film, s ULTRA perfektnou čiernobielou kamerou Vadima Jusova, ktorá nastoľuje pravú, nefalšovanú, pôsobivú atmosféru, aká patrila do tej doby, na akýkoľvek front, nech sme kdekoľvek, tam všade číhala smrť ! V prvom rade, kamera, réžia a atmosféra, dodávajú snímku neuveriteľnú dynamiku, aj s Nikolajom v hlavnej úlohe, ako Ivanom, z ktorého spravila vojna nepokoreného človeka, až pokým nevošiel do rúk... (31.10.2016)

Tak to vám teda poviem. To bol očarujúci film. Ide o prvý celovečerný film môjho najobľúbenejšieho, a bezpochyby najlepšieho Ruského režiséra Andreja Tarkovského (Najviac sa preslávil svojim poetickým opusom STALKER, mimochodom jeden z mojich najobľúbenejších filmov vôbec). Čiernobiela snímka, ktorá má málo cez hodinu a pól, ale vedel by som na ňu pozerať aj 4, rozpráva drsný príbeh z obdobia druhej svetovej vojny. Malí 12 ročný chlapec Ivan, ktorý prišiel počas Nemeckého Blitzkriegu o rodinu, pracuje pre Sovietsku armádu. Pre jeho nízky vzrast a tým, že je relatívne nenápadný,sliedi, sleduje postup Nacistov po kraji a predáva informácie z jednej roty do druhej. Pre armádu je táto sirota veľmi nápomocná, ale vojaci s ktorými spolupracuje, majú v sebe ešte štipku ľudskosti a tak sa ho snažia poslať na internátnu školu, ďaleko od vojny. Chlapec to v slzách odmieta, keďže to je jediná rodina, ktorú momentálne má. Ivan sa síce hrá na drsného vojaka, odporuje poručíkom aj vyššie postaveným členom červenej armády, ale vo svojom vnútri je to stále iba malý a hravý chlapec, ktorý sa len ťažko vyrovnáva zo svojimi vnútornými démonmi a traumami, ktoré ho zatiaľ stretli. Tarkovskij, to zachytáva nádherne svojím neopakovateľným. poetickým rukopisom. Nejde tu vyslovene o poetickú onaniu ako v jeho nasledujúcich, teda všetkých filmoch (A to myslím v dobrom, ja to od neho milujem), takže si myslím, že tento kúsok je prístupnejší aj jednoduchším filmovým konzumentom. Hoci má svoj vek, na myšlienkach ľudskej dôstojnosti a duši nestratil nič, skôr zreje ako víno. Hoci sú to Tarkovského, skoro, začiatky, kameru a cit pre detail tu badať od prvej chvíle. Ten jeho naturalizmus ma posiela symbolicky do kolien. Nádherne vie zachytávať krásy prírody, či už ide o sci-fi, vojnovú drámu alebo bieločierny film. Bravo. Je to srdcervúce ale z jednej strany to aj upokojí dušu. A nie................ Neskončí sa to happyendom. (17.08.2015)

I keď som doposiaľ videl od Tarkovského iba Andreja Rubľova, zdá sa, že jeho filmy nie sú zrovna šálkom kávy pre nenáročného diváka. Tarkovskij servíruje dozaista zaujímavý a pôsobivý príbeh - skrz postavu malého chlapca spoznáme tie najhoršie hrôzy vojny. Avšak i napriek sympatickej 90 minútovej stopáži som sa miestami neubránil pocitom nudy a to v rôznych momentoch, pretože ako už bolo povedané film je mierne epizódický a občas naozaj veľmi neplynie vpred - alebo to aspoň tak vyzerá. I cez toto všetko je Tarkovského réžia úchvatná (predovšetkým scéna so starcom v jeho rozpadnutej chatrči dosahuje absolútneho réžijného vrcholu) a postava Ivana taktiež veľmi dobre zahraná. Absolútnej dokonalosti vo filme dosahuje jeho technické spracovanie, predovšetkým excelentná kamera Vadima Yusova dodáva filmu neopakovateľné vyznenie. (04.12.2008)