Alfréd Hičkok a cesta do Iránu

Irán nie je slobodná krajina v našom vnímaní, zrejme ani v tom, akom by sa mala sloboda chápať. Ak vás niekto požiada, aby ste zmazali nafilmovaný záznam, tak to zrejme musíte urobiť, takisto sú tam smrteľné tresty za mnohé prehrešky, ale to aj v sunitských krajinách, akou z prevažnej časti Irán nie je, ten je skôr šiítsky. Taktiež záleží, kde platí právo šáríja, kde je náboženský režim, no samozrejme záleží v moslimských krajinách na jednotlivých zákonoch, lebo niekde bývajú miernejšie, napríklad v predvojnovej Sýrii za Baššára Hafíza al-Asada boli miernejšie než napríklad v Afganistane za vlády Talibanu a možno aj ako v Iráne. Irán je bohatá krajina, pestrá krajina a aj dosť vyspelá, napriek určitej chudobe, avšak tú máme aj na Slovensku a ako môžte na záver tohto filmu vidieť, často je potrebné riešiť u nás skôr iné problémy, než sa znepokojovať nad niečím, čo môže byť len ďalšia bublina, ktorú nafukuje Západ. Celý film bol tak trochu ironický, no v podstate svojský humor, ktorý ma niekedy pobavil, napríklad s prepismi z perzského jazyka. Ako môžte vidieť vo filme, v Iráne žijú a fungujú aj iné národnosti a náboženstvá, škoda, že neukázali aj tamojších židov, aby sa ukázal rešpekt a slobody v tomto zmysle. Film niekedy strácal na humore, no to s tým súkromným vlastníctvom ma ku koncu pobavilo. Kamera bola výborná, ono to bol vlastne dosť profesionálny film, akurát nezdôraznil mnohé aspekty, ktoré môžu slúžiť tunajším vojnovým štváčom ako argumenty zla v tých krajinách, no popravde mi Slováci by sme si našu rodnú zem mohli vážiť viac, narážam na zbytočné nepodložené reptanie na ňu, nie na protesty, či oprávnenú nespokojnosť, lebo ani tento Východ v podobe Iránu, či Ruska, ale ani ten Západ v podobe USA, či Británie, nie je až tak slobodný, ako by sa nám mohlo zdať. Toto bol taký jemný cestopis, dokument, ktorý veľa nepriniesol, no bol frajerský, nad vecou a upokojuje vášne, či nenávisť. Podľa mňa si odpad nezaslúži, no ani najvyššie hodnotenie. (09.10.2013)