Režie:
Ben WheatleyKamera:
Laurie RoseHudba:
Jim WilliamsHrají:
Reece Shearsmith, Michael Smiley, Peter Ferdinando, Richard Glover, Ryan Pope, Julian Barratt, Sara DeeObsahy(1)
V polovině 17. století zmítá Anglií občanská válka. Malá skupinka dezertérů prchá z bitvy a jejich cesta vede přes přerostlé pole. Zde jsou zajati alchymistou, který se snaží skupinu donutit, aby mu pomohla najít zlato, o kterém je přesvědčen, že je zakopané v poli. Sestup do šílenství a chaosu začíná.
Nejzajímavější a nejpracovitější britský režisér současnosti se představuje se svým daším odvážným filmem, tentokrát natočeným černobíle, a ani tentokrát se nesnaží zavděčit všem. Field In England je navíc prvním britským filmem s revoluční distribuční strategií. Bude uveden zároveň v kinech, v televizi, jako "video on demand" a na nosičích DVD.
(Rob Roy)
Videa (3)
Recenze (115)
Ze začátku jsem nevěděl jestli se tomu mám smát nebo jak to všechno vůbec brát. Jedna věc je ale jistá. Bylo to divný. Hodně divný. Mám rád experimentální filmy ale tenhle pokus (alespoň v mých očích) zrovna moc nevyšel. Jako celek určitě ne. Filmu se určitě nedá upřít pár povedenejch scén a pasáží a pochválit musím celkově práci kameramana ale jako kompaktní a fungující film to (pro mě)bylo těžko stravitelný. ()
Myslím si, že je jedna vec, keď sa Ben Wheatley rozhodne natočiť nezmyselnú kravinu, ktorou sa (ne)vďačne vysmeje filmovému svetu a svojim fanúšikom. Ale druhá vec už je, keď sa banda (nielen) miestnych pseudofilozofov, mudrlantov a art-onanistov k tomu stavia ako ku zjaveniu Krista. Verím, že sám Ben by sa dobre zabavil na tom, ako v jeho „diele“ nadšene a zaslepene objavujú to, čo tam nielenže nie je, ale (pravdepodobne) ani nikdy byť nemalo. ()
Prečo by mal byť film s vojnovou tematikou čisto dávkou mizérie? Prečo by mal byť film s vojnovou tematikou len o bolestnej reflexii marazmu? Prečo by mal byť historickým balíkom alebo kritikou? A prečo by mal byť film s vojnovou tematikou o vojne? Wheatleyho film Field in England svojím prístupom k téme nápadne pripomína Jodorowskeho westernovú snímku El Topo, ktorá si robí zo žánrového zradenia takisto len povrchový plásť, do istej miery plásť mierne mystifikačný, a vo svojom vnútri rozohráva úplne inú, svojskú a ráznu hru s divákom, naratívom a témou samotnou. ......... Snímka postráda pevnú dejovú štruktúru a mení sa na sériu epizód, ktoré zachytávajú družinu vojakov s farárom na ceste naprieč "krajnou nikoho", pričom hĺbkovo sleduje ich psychedelicko rozpad, podaním balansujúci medzi cynickou groteskou a deprimujúcimi sekvenciami, nahustenými atmosférou snúbiacou des a psychedéliu do jedného flexibilného celku. ......... V neposlednom rade, Wheatleyho "ansámbel" funguje aj ako posmech mierený do radov vojnového filmu. A triafa sa. Majú to na svedomí práve bohato dávkované pasáže, kde sa tragické či vážne scény spontánne dostávajú do úplne roviny absurdného čierno-čierneho humoru, myslím, že netreba považovať za prekvapivé, že filmár z Veľkej Británie sa v nich približuje práve "pythonovskému" zabávaniu, alebo scény, kde sa robí "z hovna niečo" (nepochybujem, že Wheatley vykonal jedno z najpoetickejších nasnímaní "cesty na veľkú potrebu"). ........ Primárnou devízou Poľa je samozrejme formálna stránka. Aj tou film pripomína už spoemunté Jodorowskeho westernové podobenstvo, no bez tak mimoriadnej dávky surreálna v narábaní s kompozíciou objektov a dialógov. Field in England strieda nádherne snímanú krajinu s blízkymi zábermi do tvárí postáv, na to hádže kilogramy halucinofénnej práce s kamerou, ktorá je samozrejme vďačným prostriedkom klimaxu a v neposlednom rade vie efektne vkopomovať, zo začiatku mnohokrát dosť neočakávané, makrozábery. .........Negatíva filmu sa objavujú v občasnej režisérovej neschopnosti určiť si kde-tu nejakú určitú hranicu, pri ktorej sa zastaviť. Avšak jedná sa o výtku minimálnu, čisto kozmetickú - nesmeruje k relevantným častiam, ale len k pár nepodareným vtipom v dialógoch postáv a podobným maličkostiam.......... O Field in England možno oprávnene hovoriť ako o snímke mimoriadne hustej, bohatej najmä po stránke štylistickej a výrazne kontroverznej. Táto "cesta rozkladu" naprieč krajinou (v základnej téme sa snímka môže podobať na Herzogov vizionársksky boom Aguirre, der Zorn Gottes, avšak poetika aj jazyk oboch filmov sa pohybuje niekde inde) vo forme "tripu" Je bujarou hrou s nábehom ku kultovému charakteru (bez rizika zneužitia tohoto termínu), ktorá naplní a (ne)príjemne dezorientuje skôr skupinku než skupinu divákov a spoľahlivo prefiltruje kinosálu. ()
A pak že jsou historické filmy drahé. Wheatleymu stačí pět chlapů v historických mundůrech a jedno pole. Tento principiálně šílený film začíná varováním, že obsahuje stroboskopické záběry. Možná by nebylo od věci varovat, že obsahuje „živé obrazy“ (ano, jak od Cimrmana) a že film je žánrově zařaditelný zhruba do celého prostoru mezi grotesku a horor. Dobře vypointované dialogy obsahují slova, která už v dnešní angličtině neexistují, výborná je hudba, stejně tak černobílá kamera. Pro mne osobně nejoriginálnější filmový zážitek za hodně dlouhou dobu. Klaním se a tleskám! ()
Experimenty , či už vo filmárskej, alebo inej podobe mám rada. Toto je ale vizionársky bezduchý šleh, s nahubovanými hubami , ktoré aj tak tak silne nekonzumujem aby som pridala čo i len 1 bodík. Cením si akurát B&W. Inak Ben potrebuje ešte pár "hubičiek " aby dokázal bez hektrogyloskopickej rezonancie a po vymakanom detoxe zatriediť svoj filmárky zámer. Počkám- možno. ()
Reklama