The Grasp of the State
VOD (1)
Obsahy(1)
Režisérka Zuzana Piussi začala nakrúcať svoj film zo zúfalstva. Od volieb 2010 do volieb 2012 pozerala okolo seba s otvorenými očami a zaznamenávala. Predvolebné kampane, politikov, ich voličov, demonštrácie proti Gorile, organizátorov týchto protestov…Výsledkom je fascinujúci pohľad na stav spoločnosti po 20 rokoch slobodnej samostatnosti. Slovensko, aké si nechceme pripustiť. Tento autentický dokument je potrebné vidieť. Pre vlastné zdravie a na vlastné riziko. V prípade nevoľnosti vyhľadajme svojho ošetrujúceho lekára. Pre istotu. Zaslúžime si to. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (66)
Ide o môj prvý dokument od autorky, pardoxne sa jej a jej podobným filmom vyhýbam, hoci politickú situáciu na Slovensku pozorne sledujem. Možno len nemám potrebu pozerať sa na niečo, o čom mám dosť vlastných informácii. Alebo ma len neláka pohľad na neúhľadnú kameru, nepríjemný strih a - nemajte mi to zlé - nie práve atraktívnych ľudí, ktorí nás sprevádzajú filmom. A tým teraz nemyslím politické hieny, na ktoré obzvlášť teraz po Kuciakovej vražde, nemôžem ani pomyslieť bez toho, aby som im nepriala peklo na zemi a hnitie zaživa, nie, nie... Myslím na zjavne nehercov čítajúcich úryvky z Gorily, či samotný nepríjemný hlas režisérky. Asi ten perfekcionista díp insajd mí nepochopí, prečo sa autorka nesnaží vypustiť do sveta dielo, ktoré formálne síce nie je dokonalé, ale aspoň najlepšie možné. Zvoliť na prerozprávanie popisných častí filmu niekoho so zrozumiteľmým hlasovým prejavom mi pripadá ako naprosté minimum. Ale k obsahu. Vysoko oceňujem odstup autorky a to, že do matriálu nevstupuje, iba ho zaznamenáva (aj tak to nie je sorry pre trasľavú kameru a tie veci popísané vyššie). Zábery zo zasadnutí organizačného výboru protestov sú naprosto unikátne (tu mi je jedno, aká je kamera). Viem si predstaviť čistý dokument iba a iba o nich. Chýbalo mi bližšie rozpracovanie ich motívov či dynamika vývoja konfliktu a následného roztrieštenia skupiny. Možno je odo mňa len naivné čakať hĺbku od niečoho, kde žiadna nebola, všakže. Väčšina organizátorov boli totiž naivní hlupáci/hlupane, svojím spôsobom nebezpeční. Nemali mentálnu, inteligenčnú a možno ani charakterovú kapacitu na zvládnutie organizácie masových protestov. Ak tam bolo aj rozumné krídlo, nedostalo priestor vrámci skupiny, ani priestor mediálny (nespomínam si na nich) a ani u Zuzany. Škoda. Celý čas sa tak nemôžem zbaviť dojmu, že z celého materiálu, sa dalo vyťažiť viac. Alebo nie? ()
Po formální stránce naprosto, opakuji, naprosto otřesné, jedna hvězda (a to ještě poněkud upocená) za krásnou ukázku, kterak se rozhořčení lidu a následný živelný protest dokáže dokonale rozpliznout ve veliké NIC. Nicméně, koukat na to až bolelo - například jsem nepochopila, proč záznamy odposlechů čte zrovna člověk s prokazatelnou vadou řeči, animované sekvence se do filmu hodily asi jako hyena na Antarktidu, autoři chvílemi nedokázali ani pořádně držet kameru. Udivilo mne, že režisérka má za sebou již slušnou řádku dokumentů, takový amatérismus bych čekala od někoho začínajícího. ()
Dokument, ktorému by sa dalo (tak ako každému jednému od autorky) vyčítať množstvo chýb. Počnúc amatérskou formálnou stránkou, až po to, že "sme sa nedozvedeli predsa nič nové". Zuzana Piussi mi nie je síce dva krát sympatická, ale myslím že minimálne rešpekt si za svoju činnosť zaslúži. To v akých (ne)podmienkach pracuje alebo za to, že sa s tvrdohlavosťou púšťa do tém, ktoré ľudia radšej vidieť nechcú. Od Fica do Fica je takým malým nastaveným zrkadlom, kde si každý myslím nájde to svoje (prípadne to celé poriadne ofrfle). Nie tak výpovedné ako Nemoc Tretej Moci, ale aj tentokrát dávam palec hore. ()
Dokument jako nástroj artikulace občanského zoufalství a deziluze? Proč ne. Bohužel se podobná věc dá provést s mnohem větší elegancí a formální bravurou, než jakou nabídne autorčin nepěkný hlas a mikrofon trčící do kamery. Působí to spíš dojmem středoškolského cvičení, jehož výsledkem není ani tak vyhrocená autenticita, jako místy rozčilující neučesanost. I tak hodnotím Od Fica do Fica poměrně vysoko. To, že autorce mnozí vyčítají blbopis, jednostrannost atd. nelze brát úplně vážně. Piussi zkoumá self-promo, performance, kampaň, čili snahu "moci" komunikovat s občany a vice versa - občany snažící se organizovaně komunikovat se "státní mocí". Daří se jí to hodně dobře i proto, že nezaujímá angažovaná stanoviska a zobrazuje i domnělé "ne-mocenské" jedince opojené mocí (pasáže z anti-gorilích porad jsou neobyčejně podnětné k analýze nemožnosti autentického rovnostářského hnutí). Výsledný dojem není levně usměrňované "moorovské" rozhořčení, ale spíše klusákovsko-remundovská fraška, z níž skutečně trčí krize komunikace i prázdnota slov a činů, která zachvátila zdejší parlamentní demokracie. Je omylem žádat od dokumentaristy objektivitu a hlubokou analýzu - spíš to svědčí o tom, jak moc chceme, aby někdo myslel a formuloval za nás. Piussi natočila nehezký materiál, který nabízí dost podnětů k zamyšlení. Pokud to zase skončí jen u nasraných odsudků "omezené subjektivní dokumentaristiky", anebo nadšených proklamací "událost roku", jen to svědčí o tom, že autorčino zoufalství je v jádru oprávněné. ()
Galerie (3)
Photo © 40. Letní filmová škola
Zajímavosti (2)
- Hlavnými aktérmi väčšiny minutáže snímky Od Fica do Fica sú davy, ktoré sa začiatkom roka 2012 vydali do ulíc na protest proti kauze Gorila. (Sufferer)
- Slovenská multikina a veřejnoprávní RTVS odmítli dokument odvysílat. Oficiálně proto, že film údajně nebyl dokončený. Podle autorů ale představitelé kin uvedli, že dokument je příliš politický. Piussi byla tak nucena film šířit pouze prostřednictvím internetu. (ČSFD)
Tento film nie je nestranný, chýbajú mu názory druhej strany. Taktiež treba povedať, že to nie je veľké umenie, lebo ukazuje uhlom a umiestnením kamery, akoby na kampane pravicových strán nikto nechodil a hneď na to ukazuje ako vyhrali voľby. Zároveň robí z organizátorov protestov Gorila neschopákov a hlupákov, z politológov a bársakých mediálne známych ľudí pomaly géniov. Nevravím, že v tomto dokumente nemajú pravdu, lebo majú, ale nie je to dobre natočené. Viete tento film ukázal, že rok 1968 sa opakoval a šanca, keď sme mali možnosť niečo vytvoriť, keď bolo všetko spontánne a nikto to nevedel kontrolovať sa opäť nevyužila. Preto sa bojím, že sa bude opakovať rok 1989 a politici a finančníci len prezlečú opäť kabáty, lebo k zmene bude musieť raz prísť, takto to ďalej nejde. Najhoršie je však, že nikto nevie, čo chce, dokonca ani o tej priamej demokracii skoro nikto nič nevie a tak je ťažké povaliť režim, ak nemáte alternatívy, neviete, čo chcete, celú súčasnosť chce niekto povaliť aj s tým dobrým, preto protesty nemali šancu na úspech, ani sami organizátori neboli veľmi vzdelaní a to mali veľkú možnosť niečo zmeniť. Som smutný, že tie protesty sa snažili zneužiť, či už hnutie 99%, komunisti a iní. V roku 1968 zničili veľa cudzie armády, dnes k tomu prispeli nielen slabí organizátori, ale aj policajti a tvrdá zakopaná moc, lebo v takom roku 1989, bol už režim nalomený, pád bol len otázkou času, preto toto má skôr paralely s rokom 1968, kedy Dubček mohol stvoriť tiež niečo veľké a dnes sme už nemuseli protestovať. Na začiatku roka som zakladateľovi stránky Spravodajská alternatíva predpovedal, že zvýši počet svojich členov na stránke viac než dvojnásobne, prišla Gorila a stalo sa tak, lebo sme aj pomocou nej šírili rôzne materiály, tam som sa angažoval a hlavne internet pomohol zorganizovať tieto protesty. Je smutné, aký smer sme nabrali hneď v nasledujúcich voľbách, ideme s Európskou úniou na večné časy, ako to bolo v minulosti so Sovietskym zväzom, dúfam, že nenastane ďalší Černobyľ, nemyslím to priamo. Najsinejší moment z tohto filmu je výrok: "Národ kričí: "Chyťte zlodeja," no rád by bol na jeho mieste." Neviem, či sme taká mentalita, ale ak chceme nejaký švajčiarsky model zmiešaný s nórskym, islandským a nejakými kresťanskými princípmi, musíme byť vzdelaní, musíme to ozaj chcieť. Ja som duchovne už list obrátil, už čítam ďalšie kapitoly, či ho obrátim aj v praxi je otázne. Všetci chceme spravodlivosť, ale žijeme na druhej strane jednej mince, v kapitalizme, ktorý v roku 1989 nahradil komunizmus, ale je obsahovo rovnaký, lebo slobody bez peňazí v praxi akosi niet, stále sme väznení. Nemôžem si dovoliť nič zmeniť, lebo aj za uprdnutie odo mňa už pomaly niekto niečo chce, takže nemôžem robiť, čo chcem, myslím stále prax a nie už duchovno. Obdobie temna stále trvá, len si to ľudia neuvedomujú. Tento film na to jasne upozornil, napriek svojim chybám a naivite. Ani k tým pravičiarom, čo rozpredali krajinu by som sa neprikláňal, ako povedal pán Baránek, túto krajinu treba založiť odznova, povedzme si, kto už je hrdý na to, čo spravil Mečiar, čo nasledovalo potom, ako krajinu za jeho vlády a vlády počas rokov 1989 až 1994 rozkradli, následne v rokoch 1998 až 2006 rozpredali a následne počas 2006 až v súčasnosti opäť rozkradli. Film smutný, jednoduchý, ale pravdivý. () (méně) (více)