Tókjó kazoku

Kam sa vlastne hrabe zrovna táto kópia v podobe Tōkyō Kazoku, ktoré sa vskutku zvyčajne ksichtilo práve tak, ako by sa vari jednalo o akýsi hodnoverný remake - nadčasového, majstrovského diela → Tōkyō Monogatari, a to konkrétne z roku 1953, od naprosto špičkového režiséra, Jasudžiróa Ozuoa, a tak tým pádom, si jeho priamy「nasledovník」Jódži Jamada, zrejme sám povedal, že by nebolo úplne od veci, nakrútiť znovu toto legendárne, kinematografické dielo, keďže by sa povedzme, hodilo odpremiérovať takmer na pekné, 60. výročie od samotného vzniku danej premiéry, tejto nespochybniteľnej klasiky, pričom si zároveň myslím, nie, som o tom priam presvedčený, nakoľko pôvodný『majstrštyk』, nielenže patrí medzi moje vôbec najobľúbenejšie počiny, aké som mal mimochodom doposiaľ česť zhliadnuť, čiže inými slovami teraz zdôrazňujem najmä to, že sa režisérovi Jamadovi, bohužiaľ, nepodarilo opäť vkročiť do toho istého rybníčku, pretože sa ani zďaleka nepribližuje samotnému Originálu, od ktorého má naozaj svetelné roky ďaleko... • Prerábka môže byť vonkoncom rada, že odo mňa nakoniec nevyfasovala slabé 2*, lebo výsledné hodnotenie v podobe troch hviezdičiek, je skutočne iba s「odretými ušami」, no nechcel som byť mimoriadne prísnym kritikom, ktorý by na tomto nezáživnom filme, nenašiel žiadne svetlé stránky, ktoré sa predsa v ňom i napriek tomu poskromne nachádzajú... • Asi najsvetlejším článkom je predstaviteľka Tomiko Hirajamovej v podaní Kazuko Jošijukiovej, vďaka ktorej účasti sa v jej nasledujúcej nadväznosti zaslúžila predovšetkým o to, že sa filmu o niečo zvýšilo celkové skóre, ktoré inak dosť haprovalo, a to väčšinou niekde v rozpätí 40 až 60%! A ani predstaviteľ Šukičiho Hirajamu v podaní Isaoa Hašizumeho, to nijako zvlášť nezmenil. Totižto, bol absolútne nevýraznou postavou, a pritom sa sem ani extra osobitne nehodil, t.j. čo sa teda týka obsadenia jeho postavy, ktorú predtým stelesnil - fenomenálny Čišú Rjú. • Výrazne omladenému obsadeniu by som asi ani nepričítal príliš veľa plusových bodov, nakoľko si podľa mňa režisér nevybral zrovna najvhodnejšie. • Scenár síce zasadil dianie do súčasnosti, čo nepovažujem za úplne najideálnejšie riešenie, ďalej k tomu ponúkol i niekoľko dejových noviniek, čo sa obzvlášte dotýka postavy Šódžiho (znalý divák už bude dobre vedieť), a tak sa môžeme tým pádom snáď pripraviť i na príchod (ne)pôvabnej Noriko? • Hodnú dobu som nemal ani najmenšieho tušenia, že sa tento titul sfilmoval ešte raz, a ako tak nad tým celým čoraz intenzívnejšie premýšľam, tak radšej som to ani v podstate vedieť nemusel, keďže by som tak ani o nič hodnotnejšie neprišiel! PS: Je to veľmi smutné, že sa to ani japonským tvorcom nepodarilo spracovať presne tak, ako si možno sami spočiatku trochu ("naivne") predstavovali, ale zase si treba tiež položiť a zodpovedať otázku v tom zmysle, že na niektoré látky by sa proste nemalo siahať, keď to dotyčné osoby nevedia!  (05.06.2023)

Trochu som mal z toho obavy, lebo originál od Ozu mi nesadol. Jamadova verzia sa ale vyvarovala nedostatkov, ktoré mi na origináli vadili. Už behom pätnástich minút ma film pohltil a prial som si, aby trval čo najdlhšie, lebo som si užíval jednotlivé epizódky tej rodinky. Film nastavuje zrkadlo japonskej spoločnosti v mnohých ohľadoch, ako to tu spomenuli ostatní. Ale nie je to tam tlačené tak strašne nasilu. Kto chce, tak sa nad tým môže zamyslieť a kto nechce, tak sa môže sústrediť čisto na silný príbeh jednotlivých členov rodiny. Mňa najviac bavil márnotratný syn s jeho dokonalou snúbenicou (jéj, Jú Aoi je neskutočne nádherná) a samozrejme ústredná dvojica starčekov. Jak dobrosrdečná babička, ku ktorej je osud nakoniec viac než milostivý a odchádza zo scény so šťastím v srdci, tak aj dedko, ktorý nakoniec milo prekvapí a ukáže sa, že nie je až taký tvrďas. V jeho osvietení na staré kolená vidím nádej. Tak jak sa to podarilo jemu,  keďže nebol dokonalým otcom, tak to dáva nádej, že sa to raz podarí aj tým jeho nie ideálnym deťom. Takže celkovo to je za silné 4* a určite si to ešte niekedy pustím. P.S. Díky Zíze a aj Belete za titulky. Ste super prekladateľské duo. ;-) Síce by som to pochopil aj s EN titulkami, ale sledovať to so špičkovými CZ titulkami je ako namiesto hromadnou dopravou cestovať luxusnou limuzínou. Zážitok na úplne inej úrovni. 8/10. (06.02.2022)

Pomerne plochý a rozvláčny japonský snímok bez väčšej výpovednej hodnoty. Ani Hisaishiho hudba nepozdvihla film a len reflektovala jeho nefarebnosť. Trochu mi Tokyo kazoku pripomenulo československé filmy s trpkým podtónom. Poodhalil veľa z každodenného života v japonskej kultúre, no príbehom nenadchol. (26.06.2015)

Snímka režiséra Yojiho Yamadu z roku 2013 predstavuje remake filmu Tōkyō monogatari, klasiky japonskej kinematografie, ktorá uzrela svetlo sveta šesťdesiat rokov pred ním. Yamadova snímka odieva príbeh Ozuovej pôvodnej predlohy do moderného šatu dvadsiateho prvého storočia, pričom sa však zaoberá rovnakou problematikou - dospelé deti už nemajú čas na svojich rodičov, ktorí ich prichádzajú navštíviť do Tokia. Podobne ako v prípade pôvodného filmu, aj v tomto prípade sa režisér Yamada s rozprávaním nikam neponáhľa. Dej necháva pozvoľne plynúť, pričom prakticky na nič nekladie špecifický dôraz. Postavy zdanlivo necháva, aby sa v rámci príbehu vyvíjali samy, vďaka čomu sa postupne posúva aj dejová línia. Vo filme možno vnímať jasné paralely, respektíve identické scény, aké sa vyskytujú aj v o šesť dekád staršej snímke. To so sebou však, bohužiaľ, prináša aj skutočnosť, že Yamadovo dielo trpí rovnakým neduhom, ako aj Ozuov počin. A síce, že pomalosť, ktorá je jeho najvýraznejším rysom, je zároveň jeho katom, ktorý nepomáha celkovej filmovej kvalite. Pomalosť dominuje predovšetkým v prvých dvoch tretinách snímky, ktoré do veľkej miery určujú jej celkovú kvalitu. Verdikt - priemer. A to aj napriek tomu, že záverečná tretina je - myslené v dobrom - kvalitatívne niekde úplne inde ako zvyšok snímky. Ak by bola samostatným filmom, pokojne by mohla ašpirovať na najvyššie hodnotiace známky. Jej najvýraznejším aspektom je bez pochýb herecké obsadenie. To síce svoje kvality dokazuje naprieč celým filmom, ale v jeho záverečnej časti exceluje. Vynikajúci sú predovšetkým Isao Hashizume v role starého otca Shukichiho, Satoshi Tsumabuki ako syn Shoji či Yu Aoi ako Noriko, Shojiho priateľka. Tôkyô kazoku, podobne ako jeho predloha z roku 1953, má najmä silné stránky. Ale ako sme už uviedli, najvýraznejší prvok je aj v tomto prípade tým, čo najväčšmi znižuje jeho kvalitu. V každom prípade je Yamadov film veľmi dobrou rodinnou drámou zo súdobého Japonska. (15.09.2023)

Parafráze Ozuova TOKYO MONOGATARI přesazené do současné společnosti. Oproti hlubokému duchovnímu poselství Ozua (v hlasování světových kritiků nejlepší film všech dob) jde o pojetí svou doslovností otevřené širšímu spektru diváků. Občas rozvleklé a na hranici sentimentality, nicméně krásné obrazy a zralé filmařství Jamady si diváka získají. (16.09.2016)