Hunger in a World of Plenty
Hlad - vo svete blahobytu
Obsahy(1)
Jedným za najväčších problémov nášho sveta je hlad. Podľa svetovej organizácie pre potraviny a poľnohospodárstvo FAO má naša planéta zásoby pre 12 miliárd ľudí. Ale napriek tomu trpí na celom svete asi miliarda ľudí chronickým nedostatkom jedla. Bývalý švajčiarsky minister pre ekonomiku David Syz hľadá odpoveď na otázku: Ako je to možné? Aké majú napríklad dopad dotácie západných krajín na celosvetový hlad? A čo špekulanti na svetových burzách? Do akej miery nesie zodpovednosť za súčasný stav svetová politika? A ako vyzerá každodenný život afrického farmára? Tento film hľadá odpovede na základnú otázku po celom svete - ale príčiny tohto stavu máme takmer za dverami... (oficiální text distributora)
(více)Recenze (3)
Veľmi ľahký vstup do problematiky hladu. Zoberme si, že bohatstvo, ktoré nadobudli za minulý rok najbohatší ľudia sveta, by vyriešilo chudobu a ďalšie zdroje a nápady by ju zničili na dlhú dobu, ak nie navždy. Tento dokument sa viac pustil do Číny a na vplyv korporácií spôsobujúcich tento problém prakticky nič nevravel. Je to veľmi jednoduchý a skoro nič nehovoriaci film, ktorý túto vážnu tému odflákal. ()
Celý dokument mi prišiel, že skupina ľudí chodí okolo smradlavého hnedého šulca a nikto nepovie, že je to hovno, čo tam niekto vysral. Proste to sú dôsledky kapitalizmu, ale to slovíčko asi nechceli schválne použiť. Dlho predlho západoeurópske krajiny kolonizovali africké a teraz na oko sú akože slobodné, ale kolonizované a zdierané sú aj naďalej, ale vychcanejším spôsobom. Opatrenia akože dedinčania pracujú pospolu a jedia až večer po zotmení a vďaka tomu nepoznajú hlad sú k smiechu. Takéto kraviny viete komu môžete rozprávať. Pravda je taká, že kam vstúpi noha severoamerického a západoeurópskeho kapitalistu, tam po ňom ostane len bieda a otrok kolonizátora. Darmo budete ukazovať prstom na Čínu. Túto otrepanú rozprávku vám už čoraz menej ľudí verí. Prečo sa im tak dobre na divokom západe žije? Lebo žijú na úkor ostatných a nemienia to určite meniť. Radšej tam bomby nahádžu, keď nemajú mať z niekoho úžitok. ()
Na burze v Chicagu makléri určia ceny základných potravín a podľa ich výšky budú ľudia v Afrike buď živoriť alebo kruto hladovať. Keby išlo o nepodstatnú potravinu ako arašidy, tak sa nič nedeje, ale ak ide o základné potraviny ako ryža alebo kukurica, tak je problém. Ak naviac múdra vláda v Senegale rozhodne, že výhodnejšie bude pestovať arašidy namiesto ryže a tá sa dovezie, tak burzové výkyvy ľahko spôsobia, že na dovoz nebudú peniaze a hladomor je na svete. Podobných príkladov je vo filme viac, dobre vysvetlených, aj s komentárom miestnych. Nechýba problém deformujúcich agrodotácií a plienenia morí. Veľký priestor má Senegal a miestne riešenia hladu, perličkou je rozvíjajúca sa komoditná burza v Etiópii, jednoducho riešenia sú len na mieste, kde je hlad. Čína sa spomenula iba raz a okrajovo, Marek asi videl iný film. ()