Fízlové, hajzlové

Wrong cops na prvý pohľad vyzerá, ako presne ten typ filmu, ktorý si nepustím ani omylom, ale Quentin Dupieux je zaujímavý človek a tak len kvôli nemu som tomuto filmu predsa len skúsil dať šancu a urobil som dobre. O nejakej plnohodnotnej zápletke sa tu úplne hovoriť nedá, cítiť z toho nízky rozpočet a ten humor je skutočne skôr taký jednoduchší a vulgárnejší, ale práve to netradičné režisérovo prevedenie z toho robí pomerne originálnu a nadštandardnú zábavu. Prakticky všetky postavy, možno až na jednu, dve výnimky sú úplne nesympatické a pôsobia až tak slizko úchylne, takže fandiť sa im dá len s určitou dávkou sebazaprenia, ale aj tak mi táto partička svojou rozmanitosťou sadla, vzťahy medzi nimi fungujú a bavil som sa na nich, pričom poteší aj pár známych tvárí, či už Ray Wise alebo Eric Robets, ktorí ale majú len minimum priestoru, no hlavne Marilyn Manson, ktorého som tu takmer ani nespoznal. A rozhodne veľkým plusom je samotná hudba a spôsob, akou slúži filmu, keďže tu sa nejedná len o jednotlivé skladby z priebehu filmu, ktoré sú ale inak tiež slušné a filmu to dodáva netradičný štýl, ale aj plnia úlohu v deji, postavy ich sami hodnotia, alebo dokonca aj rovno tvoria. Humor sám o sebe by nebol práve najvtipnejší, ale práve pri tomto prevedení mi aj tento jednoduchší štýl sadol a miestami som sa bavil výborne. A po stránke réžie a technickej stránky som mimoriadne spokojný, síce rozpočet určite nebol najväčší a aj tie lokácie a vizuál sú skôr také lacnejšie, ale vynahradzuje to všetko ostatné, či už netradičné uhly kamery, celková bizardnosť a neopakovateľná atmosféra. Takže Quentin Dupieux ma ani v najmenšom nesklamal, aj z takejto témy urobil nezabudnuteľnú záležitosť a som zvedavý na jeho ďalšiu tvorbu. 75% (21.02.2016)

Jeden dýluje hulení v krysách a ve volném čase udílí hudební lekce teenagerům. Druhý má trochu úchylku na prsa. Třetí našel na dvoře zakopaný balík peněz, aby mu ho vyfoukla blonďatá kolegyně a rozfofrovala za botox a butiky. Další je jednooký černoch s nádorem na hlavě, co skládá hudbu, ale musí mu s tím trošku helfnout soused toho prvního, co pořád ne a ne umřít, i když už by teda sakra měl. Zapomeňte na Policejní akademii, tohle je alespoň fakt sranda! (29.09.2014)

V rámci učesanej novej formy ČSFD a vyjadrovania sa v tomto totalitnom režime, napíšem len toľko: tento film mi navodil pocit, akoby mi niekto 82 minút kadil do hlavy a poslednú minútu sa snažil prestrčiť všetok ten bordel zvonom, zrejme aby sa tam ešte zmestilo tých pár potitulkových a medzititulkových bobkov. Quentin Dupieux je evidentne veľmi, veľmi, ale naozaj veľmi chorá osoba. Predpokladám, že hudba použitá v tomto fekálnom marase bola taktiež autorská (ako na hajzľovej selvetke napísaný scenár) a tak len skvelo dotvorila to posledné, čo tejto sracej metafore chýbalo. Pretože smrdí to už zdiaľky... Ako vylepšenie nálady doporučujem Marilyna Mansona a jeho This Is The New Shit! (10.04.2017)

"Los Angeles. Rok 16. Kriminalita klesla. Príliš. Policajti sú znudení. A naštvaní." - hlása v úvode Wrong Cops: Chapter 1. Nasleduje pár nesúvislých poznámok (potrebné niekedy prepracovať do riadneho komentára): V disciplíne karikovania americkej spoločnosti a kinematografie je francúzsky zmetek a l'intrus na pôde strýčka Sama, Quentin Dupieux alias Mr. Oizo mojim osobným favoritom. Jeho zverská parafráza na kultový postmoderný opus Pulp Fiction si berie na paškál opačnú stranu zákona - políciu. Pokým vo svojom meta-filmovom experimente Rubber balansoval na hrane nudy a jej košatej reflexie, udávanej prítomnosťou nudiacich sa divákov pozorujúcich senzačný príbeh, tentoraz zámerne tancuje okolo hraníc trápnosti a vulgárnej demencie. Figuratívnosť neokázalej estetiky absurdity, intertextuality a inšpirácie pokleslou campovou kinematografiou 70. a 80. rokov ilustruje ako obsadenie (Eric Roberts, Grace Zabriskie z filmov Davida Lyncha, Eric Wareheim a Marilyn Manson v zastúpení hudobného sveta), tak zámerne podradný treťotriedny vizuál a unylé tempo, vyvažované elektrizujúcou hudbou Mr. Oizo, ako i konkretizované odkazy (zrelé obdarené ženy cvičiace jogu, homosexuálny podtext, rozhovory o kvalitnej hudbe). Film navyše vďaka "zastaveniam" deja a prechodu k inej postave či (nerozlíšiteľným) využívaním a zapájaním diegetickej/nediegetickej hudby pripomína mixovanie na DJ pulte. Okrem toho je zaujímavý i z hľadiska uvedenia - na VOD platforme ho je možné zhliadnuť v podobe 8 epizód, ktoré predstavujú jednotlivé dni, už od roku 2012, do kín prišiel v celistvej podobe, ktorá medzi týmito epizódami kľučkuje, vracia sa k nim v retrospektíve či vynecháva určité scény a radikálne tak mení systém distribúcie informácií divákovi, až v roku 2014. 100% (03.02.2015)

Jestli to dr.horrible nazval antikomedií, tak já tomu říkám rovnou antifilm, nihilismus ve svý ryzí podobě, aneb natočili jsme si film, kde si (ne)děláme prdel z cajtů (protože už každý malý děcko ví, že EjSíEjBí), je nám úplně ukradený, co na tenhle film bude kdo říkat, vlastně je nám jedno úplně všechno, protože i když se snažíte sebevíc, stejně se vždycky najde nějakej arcidick, co vám to vomlátí o ksicht. A ani to nemusí být fízl. Jinak nejlepší na celým tomhle... filmu je, jak jinak, sám God of Fuck, Marilyn Manson, jehož retardovanej teenager posouvá herectví do novýho kosmíru, che. A já teď nevím, co s tím, že se mi něco takhle weird zatraceně líbilo... (27.09.2014)