Symfonie strachu

Španielsky režisér Eugenio Mira si pozrel Schumacherov snímok "Telefónnna búdka" (Phone Booth), zavolal hobitovi Elijahovi Woodovi, obliekol ho do smokingu, posadil za klavír a začal točiť nehorázne napínavý, coolový, tajomný, mysteriózny thriller. Mne sa to však zdalo celé akési prvoplánové, neoriginálne a do značnej miery aj poriadne nudné. Nie som zrovna priaznivec klavírnych koncertov, takže počúvať viac ako hodinu v jednom kuse bušenie do klavíra bolo pre mňa takmer neznesiteľné. Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale ja filmu "Symfónia strachu" (Grand Piano) viac ako dve hviezdičky veru nedám. ** (28.03.2020)

Byl jsem v pondělí nemocnej a zdálo se mi jako dobrej nápad zhládnout nějakej film. Tak jsem vybral tento a vyplatilo se to. Byl jsem skoro po celou stopáž napjatý - (převážně) hudba a kamera fungovaly výborně. Herci hráli solidně, příběh byl originální a dokázal pořád vymýšlet nové zápletky a situace, takže se nebylo kdy nudit. Celkově jsem spokojený a vždy rád zhlédnu nějaký nový film tohoto typu. Vyhodnocení: Ve skutečnosti ta stopáž je tak 70 minutová 😁 (30.09.2021)

Jen ho nechte, ať se bojí na thrillerový způsob, akorát že geniální! A tolik napínavé, že jedinou možností, jak nedat svým nervům sbohem, je věřit, že Tom zahraje dobře, protože potom nač se dívat, když opak by znamenal konec... filmu. Řeknu vám jedno, Eugenio Mira se sakra nebojí dotáhnout věci do konce a není mu zatěžko přihodit i nějaké to odlehnutí a spoustu spoustu audiovizuální krásy! A řeknu taky druhé - Elijah Wood se rozhodně nenarodil pro Frodo Pytlíka. A řeknu ještě i třetí... a přitom taková hudlařina, ta La Cinquette, že? ;-) (26.02.2014)

Veľmi slabučký trilerík, kde zaujme predovšetkým nápad a pekná hudba. No nič viac. Navyše sa tu dejú rôzne podivnosti, ktoré s realitou nemajú nič spoločné. To už som si radšej mohol pustiť Marvela. Ani psychický tlak záporáka na hlavnú postavu nebol bohviečo, čo prispelo len k priemernej atmosfére. Našťastie je tu nasadené rýchle tempo, takže to zbehlo pomerne rýchlo. Podpriemer. 40/100 (07.10.2020)

Zaujímavý námet o klaviristovi spracovaný do nezáživného komorného thrilleru. Tam, kde sa podobne ladené snímky ako Phone Booth, Buried a pod. snažili námet s umiestnením deja do jednej lokality neustále osviežovať nejakým nápaditým dianím si Grand Piano vystačí len so základnou myšlienkou , ktorá sa po úvodným niekoľkých minútach stáva pomerne obohranou, nabaľuje na seba čoraz viac klišé situácii a pôsobí maximálne účelovo a vykalkulovane. Postavy sa navyše chovajú až prehnane nelogicky, čím sa vytráca napätie. Samotný neuspokojivý záver je už len klinčekom po hlavičke skrz naskrz priemerného filmu. Počiatočná atmosféra na pár chvíľ pripomenie Hitchcocka, ale veľmi rýchlo sa vytratí a celý film vyšumí do prázdna. A to ešte nespomínam, že aj tých pár svetlých chvíľ narúšajú trápne humorné vsuvky, ktoré sa tu absolútne nehodili. Skutočne, otravnejšie vedľajšie postavy ako tí dvaja kamarát sediaci v hľadisku som vo filme už dlho nevidel! V tomto prípade režisér až žalostne nezvládol spracovať pútavý námet. Pomerne paradox, že film o vážnej hudbe nepôsobí vôbec seriózne. CELKOVO: 2* (28.02.2014)