Triky potravinárskeho priemyslu
Obsahy(1)
Potravinársky priemysel uvádza na trh každý rok 30 tisíc nových produktov. Boj o zákazníkov je tvrdý. Nálepky na potravinách sú plné viet o zdraví a bezpečnosti. Ale - dostávajú zákazníci naozaj to, čo im v obchodoch ponúkajú? Alebo len podliehajú pekným rečiam producentov?
Film odhaľuje rozličné praktiky výrobcov a ich dôsledky na spotrebiteľa. Mnohé produkty zavádzajú zákazníkov sľubmi o kvalite, niektoré dokonca predstavujú zdravotné riziká. Nebezpečenstvo predstavuje nielen prítomnosť alergénov, či pesticíd, ale aj množstvo pridaných vitamínov, či vysoký podiel cukru. Mnohí výrobcovia menia aj názvy rozličných lpridaných átok - napr. z potravinárskej farby v jogurte urobia šťavu z červenej repy...
Tento dokument odkrýva aj boj, ktorý prebieha medzi organizáciami na ochranu spotrebiteľov a potravinárskym priemyslom. Spotrebitelia musia preto neustále bojovať o lepšie a pravdivejšie označovanie výrobkov na trhu.
(oficiální text distributora)
Recenze (10)
Pozliepaná šunka plná akéhosi enzýmu, vyzerajúca na prvý pohľad ako odrezaná zo stehna prasiatka. V skutočnosti ide o pozliepanú hmotu z kúsočkov mäsa najmenej troch prasiat rôzneho veku a rôznej doby skladovania v mrazáku. Mäso plné vody, ktorá sa pridaním chemikálie dá krájať, syry z rastlinného tuku - v reštauráciách podávané ako mňamky. Chutí to dobre, lebo dochucovadlá nahrádzajú to, čo chýba v základnej bez chuti chemického produktu. Regionálne medy zmiešané z celej Európy, potraviny bez konzervantov, naplnené tými istými svinstvami ako predtým, len v inej forme. Forme, ktorá podľa legislatívy nepatrí medzi konzervanty, ale medzi ochucujúce zložky. Stále sofistikovanejšie klamstvá veselo využívajú ustanovenia smerníc a zákonov, ktoré sú pripravené podľa vôle veľkovýrobcov potravín. Všetky pravidlá by sa pritom dali veľmi jednoznačne definovať. Tak aby každý, aj úplne jednoduchý spotrebiteľ dobre vedel, čo vlastne kupuje. Lenže nie je vôľa takéto jednoznačné a bezvýnimočné pravidlá prijať. Pretože normy v skutočnosti diktujú majstri potravinárski, zastrašujúci tých, čo pravidlá prijímajú. Príklad: dnes neexistuje povinnosť uviesť krajinu pôvodu každej zložky potraviny. Čiarový kód uvádza len sídlo firmy (už nie štát, z ktorého produkt skutočne pochádza a kde môže mať korporácia svoje lokálne pobočky). Pokusy zmeniť to narazili na tvrdý odpor strašiaci ohrozením slobody podnikania, obmedzovania spoločného colného priestoru, ohrozením potravinovej bezpečnosti a podobnými floskulami a frázami. Nevysvetlenými. Resp. vysvetlenými tým, že veľkovýrobcovia zároveň zabezpečujú stravovanie vybranej klientely skutočne kvalitnými produktami rádovo vyššej úrovne, než je bežná ponuka potravín. Za prijateľné ceny. V prípade zmien pravidiel, by sa zmenil aj tento nadštandardný sortiment. Obdobné prikrmovanie vyvolených nehnojenými, geneticky nemodifikovanými a odchemizovanými bio produktami fungovalo v štátoch socialistického bloku. Cieľom predávania chemických grcov miesto jedla je ponúknuť ľudstvu dokonale unifikované potraviny, masovo lacno (lebo rovnako) vyrábané s minimálnymi výrobnými nákladmi pri maximálnom zisku, plynúcom z ohlupujúcich lákavých obalov, vynikajúcej chuti a dostatočne oblbujúcej reklamy. Dokument na väčšinu týchto vecí upozorňuje, i keď skôr sa zameriava na konkrétnosti, obvinenia z premyslenej stratégie odznejú trochu nenápadne kdesi uprostred dokumentu z úst jednej aktivistky a jedného psychológa. ()
Dobře jsem se bavil , protože za větší problém považují obsah konzervantů v potravinách , které zabíjí naší bakteriální mikrofloru ve střevech. Až nyní lékaři přichází na to, že v těle existuje další důležitý orgán - bakterie ve střevech, které ovlivňují nejen naši imunitu, ale i zdraví. Žampionovou polévku ze sáčku občas jím, tak jsem po jejím chemickém rozboru koukal. Za největší problém současnosti ale považuji vykácení pralesů kvůli palmovému oleji. Ten je obsažen v 50% výrobků v supermarketu, ale to už je jiný dokument. ()
Dobrý dokument, ale pre mňa polovička nebola ničím novým. Niekoho prekvapí, keď napíšem že pečienka je karmenadla, alebo skrátene karé a pečeň je orgán. Pečienka a pečeň su dve rôrne veci a pri tom to mnoho ľudí nevie. Pre mňa je to samozrejmosť. Možno aj preto, že som študoval 5 rokov mäsiarčinu. Snaď len hlupák si myslí, že keď si kúpi šunku, tak je to kus mäsa a ešte aj z jedného prasaťa. To by ste si moji milí museli priplatiť. Hádam nebude šunka lacnejšia, alebo tej istej ceny ako kus mäsa. Šunka, ktorú kupujetete v hipermarketoch obsahuje väčšinoc menej ako 50% mäsa a ten zbytok ani nechcite vedieť čo to je. Zarážajúce je, keď si kúpite čerešnový džús a nie je moc lacný a po čerešňach ani stopy. Pijete len jablkovú šťavu a kto vie z akých jabĺk + chémiu. Ľudia nepotrebuju pravdu, ale stačí im presvedčenie †. ()
Téma určite zaujímavá, a bude do budúcnosti čoraz zaujímavejšia, ale to spracovanie, to spracovanie. Velakrát iba na efekt - pýtanie sa na ulici okoloidúcich - amatérov, varenie s amatérkami, pričom ich názory sú naivné a nezaujímavé. Dalej sa tu predkladajú veci, ktoré sú bežne známe, ale dokument z nich robí senzáciu. Okrem toho sa mi vôbec nepáčil sprievodca dokumetom, a jeho reakcie. Ďalej sú tu vypichnuté iba niektoré (tie kvázi šokujúcejšie) veci. Hodnotenie: 65% ()
Nemecké slovo schwindel často sa vyskytujúce v popisoch trikov pekne vystihuje, ako švindľujú výrobcovia potravín a vytvárajú nám ilúziu jedla. V dokumente sa nielen čítajú mikroskopické písmená zloženia čisto prírodných produktov vytvorených z aspoň dvadsiatich zložiek, ale obsahuje mnohé pokusy v domácej kuchyni, chemickom laboratóriu, aj na vlastných chuťových pohárikoch. Výsledky podľa očakávania nepotešia nikoho nakupujúceho v bežných obchodoch a je už takmer jedno, či si kúpi instantnú polievku alebo čerstvé mleté mäso. Ako SPOILER musím z najlepších „chuťoviek“ spomenúť z viacerých kúskov enzýmom pozliepané mäso do súvislého nerozpoznateľného celku, odpadové rybie mäso spracované do formy kreviet ofarbené na správnu farbu, aljašského lososa vyrobeného z aljašskej tresky, mleté mäso s podielom mäsa 51% a zvyšok je voda, ktorá sa dá krájať, a balenie mäsa do „ochrannej“ kyslíkovej atmosféry, ktorá umožňuje rast kvasiniek a plesní pri zachovaní dokonalého čerstvého vzhľadu. DOBRÚ CHUŤ. ()
Pár zaujímavých faktov, inak otrasná Nemecká produkcia. ()
Vzali to docela hopem. Na druhou stranu je fér že připustili, že holt mnohé "podvody" nejsou úplně na škodu a trpí tak při nich vlastně jen lidské ego. Tak neb tak, etikety existujou a mnohé z nich lze vyčíst. Pokud to člověk začne provozovat, tak jednak si brzo vytvoří portfolio bezpečných potravin a taky se brzo naučí kam kouknout v případě rozšíření portfolia. A jistou dávku klamu holt musíme skousnout. S tím už totiž nic moc nenaděláme - takový už svět prostě je... ()
Téma aktuálna, spracovanie také nemecké..Čo konzumujeme je zrejme lepšie nevedieť. Čo oko nevidí, brucho nebolí :) ()
Kratky dokument, ktory ma slabu formu no slusny obsah. Za tu necelu 3/4 hodinu sa dozvieme o viacerych nekalych praktikach, ktore na nas potravinarske spolocnosti skusaju. Zopar som uz poznal, ale vacsie mnozstvo nie a je to miestami desive pozeranie. Clovek moze rychlo stratit doveru v kvalitu akehokolvek jedla v predajnach. Stale nastastie plati, ze sa tomu najvacsiemu odpadu da vyhnut dokladnym citanim obalov vyrobkov, ktore sa chystame nakupit. Vzdy je dobre vediet viac, v tomto smere dokument sluzi dobre, forma je vsak naozaj slaba. Je to take technicke informovanie poprepajane nazormi ludi na ulici (v podstate bezobsazne komentare). Ziadny hlbsi pohlad za oponu sa nekona. ()
Je toho len zlomok, čo nám ukážu. Ale dobre, že sa točia takéto filmy. Ak si 100 ľudí z tisícky ráno pozrie, čo hádže do vozíka v potravinách, tak je to úspech. Nie každý má chuť čítať 300 stranovú knihu od Udo Pollmera, nie každý tomu rozumie, tak nech si pozrie film. ()