Děti se vracejí

Klasicky Kitanovsky pomaly film, ktory sa tentoraz venuje pribehu dvoch mladikov behom posledneho rocnika strednej a ich zivotnym cestam po skole. Popritom sledujeme este pribehy par dalsich spoluziakov. Film je zamerany hlavne na ich profesnu drahu a sukromie, ci uz rodina alebo priatelky, je uplne ignorovnane. Potom co sa rozdelia cesty ustrednej dvojky, tak uz sa film prilis nevenuje ani ich priatelstvu. Akurat z toho vyplyva pointa, ze kym boli spolu, tak sa im darilo, kedze sa povahovo doplnali. Jeden schopny introvert a druhy nie prilis nadany ale odvazny extrovert. Jednotlive pribehy nie su prilis popreplietane a odvyjaju sa samostatne. Cely film vyzera ako take Kitanove zamyslenie nad tym ako sa mohol odvíjať jeho život podla toho aku karieru by si vybral. Nakoniec urobil dobre, ze sa stal komediant. Aj ked mne jeho komedialny styl nesedi a uzivam si poeticky seriozne filmy ako je tento. Gansterska linia tu nema velky priestor, takze fanusikovia jeho gangsteriek, tentoraz budu sklamani. A ani ako boxersky film by som to rozhodne neoznacil, aj ked tu ma box velky priestor. Proste len take pohodove zamyslenie, aj ked u niektorych príbehoch s trpkym vyustenim. Uz tradicne si zasluzi vyzdvihnutie nadherna hudba. Mne pribeh tychto dvoch kamaratov perfektne sadol. 8/10. (11.01.2017)

Ze zacatku se to vubec nezda, ale vyklubal se z toho nadherny film o zivotnich cestach a osudech, ktery tucne zvyraznil Joe Hisaishi, jehoz hudba je naprosto bozska. Dlouho se mi nestalo, ze bych si kvuli hudbe poustel finalni titulky asi 5x za sebou. Dalsi z uzasnych kousku Takeshiho Kitana. 8/10 (29.12.2010)

Je to sranda, že každý jedinec je svojim spôsobom výnimočnou osobnosťou a záleží od mnohých faktorov, čo z nás bude, ako sa rokmi vyprofilujeme a kde nakoniec skončíme. Kids Return v Kitanovom podaní obdobne referujú príbeh dvoch veľkých kamarátov, ktorí začínali na jednej úrovni, no osud každého zavial trošku iným smerom. Výborne vykreslené charaktery oboch hrdinov robia z tohto nenápadného filmu veľmi príjemnú zábavu. 80% (24.07.2008)

Druhý Takeši Kitano mi opět nabídl excelentní režii a v podstatě bezchybný způsob vyprávění tentokráte dvou osudů. Jdou si za svým, objevují svůj talent a pokoušejí se ho využít. Nahoru a zpět. Něco ty dva bývalé flákače ze střední přece jen spojuje. Výborná atmosféra i herectví a skvělý pohled na hierarchii v několika prostředích - střední škola, výuka boxu a mafie. To vše na japonský způsob. (15.12.2015)

Zoberte si úplne obyčajný príbeh o nejakom tom životnom ciely , obklopte ho vedľajšími postavami ktoré slúžia ako katalizátor činov hlavných hrdinov, spravte hútny scénar ktorý nie je sentimentálny a aj keď niektoré postavy sa zdržia na obrazovke celkovo asi dve minúty dokážete sa s nimi vcítiť. obaľte to neskutočne pôsobivou hudbou a nechajte Kitana aby to zrežíroval a dostanete snímku ktorá je ako jeho ostatne diela neočakávaná, baladická a humorne tragická, pretože Kitano sa na svet a problémy pozerá s miernou nadsázkou a humorom. Prerod hlavných hrdinov a vlastne tápanie čo zo životom, nájdenie cieľa a klesnutie na úplne dno aby mohli začať odznova je pôsobivý, melancholický a známi. Každopádne štruktúra tohoto filmu mierne kolísa s kvalitou a to pre to že aj keď je film slušne rozbehnutý a nenudí aj keď nie je pre každého chýba tam nejáky pamätný okamžik. Vo vašej mysli budú krásne obrazy ešte dlho rezonovať v hlave - jazda kamarátov na bicykli, pomsta jakúzy, behanie. ale to je všetko osobne ma najviac dojala línia chlapca ktorý sa zaľúbi do servírky a na konci zomrie a aj keď sú manželie nedokázal ju uživiť a jeho snaha sa mu nakoniec stala osudným tak isto ako aj všetkým čo mali určení jasný cieľ. (11.07.2008)