Pověsil jsem Eichmanna

Názov filmu mi predurčoval množstvo informácii z obdobia väznenia Eichmanna vo väznici Ramla v Izraeli, kde strávil deväť mesiacov a práve dozorca Šalom Nagar bol jeho dennodenným strážcom. O ňom je tento film, ktorý nám nepovedal absolútne nič. Bol jediným, ktorý nemal záujem stlačiť gombík pri poprave Eichmanna a nakoniec los mu túto úlohu určil. Trocha histórie. Po tajnom prevoze z Argentíny lietadlo Bristol Britannia (lietadlo s dlhým doletom špeciálne zakúpené na túto operáciu) pristálo dňa 22. mája 1960 o 08:00 na letisku v Lydde u Tel Avivu (dnes letisko Ben Guriona) a Eichmann bol ihneď odovzdaný Moše Drorovi (veliteľ pátracieho tímu) a členom hlavnej bezpečnostnej služby v Izraeli (Šerut ha-Bitachon ha-Klat v žargóne známa ako Šabak), ktorí ho previezli do dočasnej väznice v Jaffe. Veliteľ Šabaku Harel odišiel za premiérom Dávidom Benom Gurionom. Premiér chcel, aby ho identifikovali ďalší ľudia. Prvú identifikáciu vykonal Mosche Agami (v roku 1938 zástupca Židovskej agentúry vo Viedni a Eichmann viedol Úrad pre židovské vysťahovalectvo - Amt für die jüdische Aussiedlung), dopadla pozitívne. Druhú identifikáciu s pozitívnym výsledkom robil Benno Cohen ( generálny tajomník nemeckej pobočky sionistického hnutia v Berlíne až do roku 1939). Na druhý deň bol Eichmann prevezený pred sudcu Benjamina Halevyho (predseda Jeruzalemského okresného súdu, ktorý bol nemeckej národnosti). Ten uvalil na Eichmanna 14 dennú vyšetrovaciu väzbu (tá bola účelovo predlžovaná po celú dobu prípravného konania) a týmto aktom sa začalo odvíjať vlastné vyšetrovanie a trestné riadenie na území Izraela. Celé toto obdobie bol Eichmann úplne izolovaný v detenčnom zariadení Camp Ijar u Hajfy za prísnych bezpečnostných podmienok. Na Izraelskej strane existovali obavy aby nespáchal samovraždu alebo aby sa nestal terčom súkromnej pomsty. Štandardné trestné riadenie je znehodnotené faktom, že Eichmann až do októbra 1960 nemal prideleného svojho právneho zástupcu. Tých, ktorých mu doporučovali (zo Švajčiarska, USA) odmietol. Nakoniec mu jeho švagor odporučil obhajcu z Kolína nad Rýmom dr. Róberta Servatiusa. Izrael mu vyplatil odmenu vo výške 30 000 dolárov. Vypočúvaný bol kapitánom Avnerom Lessem od 29. mája 1960 a bol jediným vyšetrovateľom, ktorý sa mohol s Eichmannom rozprávať. Ale vyšetrovanie prebiehalo aj vo všetkých krajinách kde Eichmann pôsobil v dobe vojny. Dňa 2.februára1961 bol vyšetrovací spis predložený generálnemu prokurátorovi Izraela dr. Gideonovi Hausnerovi. Obsahoval 26 samostatných správ o jeho aktivitách v zemiach kde Eichmann pôsobil. Ale tento najvyšší štátny zástupca vec vrátil na dopracovanie. Nakoniec 21. februára podal Hausner obžalobu ktorá pozostávala zo 4 tematických skupín (zločiny proti židovskému národu, zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny a účasť v nepriateľských organizáciách) a obsahovala 15 bodov. Celkovo obžaloba obsahovala 3564 strán textu v nemčine. Proces s Eichmannom začal v budove jeruzalemského kultúrneho centra Beit Ha'Am (dnes Gerard Behar Center) 11. apríla 1961. Budova bola ohraničená 3m bezpečnostným plotom. K dispozícii bolo 756 miest určených 474 pre novinárov a zostatok pre divákov (novinári mali k dispozícii ďalšiu tlačovú miestnosť s uzatvoreným televíznym okruhom ako aj 570 divákov v blízkom kláštore Ratisbonne. Presne o 8:55 obkolesila budovu stovka policajtov so samopalmi, Adolfa Eichmanna priviedli do súdnej sieni a uzavreli ho do nepriestrelnej kóje. V sále ho už očakávali hlavný prokurátor Dr. Gideon Hausner (izraelský generálny prokurátor), ktorému pomáhali Dr. Gabriel Bach (námestník generálneho prokurátora) a Dr. Yaakov Bar-Or (okresný prokurátor mesta Tel Aviv), dvaja obhajcovia Dr. Robert Servatius a právny asistent Dieter Wechtenbruch , súdni úradníci a stenografi. Po piatich minútach vošli do miestnosti traja sudcovia. Predsedom senátu bol zvolený za najvyšší súd dr. Moshe Landau, Benjamin Halevy (sa nominoval do tejto funkcie sám ako predseda jeruzalemského okresného súdu, ale to bolo v súlade s prijatou novelou) a dr. Jicchak Raveh (nemecký Žid Franz Reuss), všetci sudcovia boli Nemci a tak bola jednoduchá konverzácia s obžalovaným. Proces s Adolfom Eichmannom sa začal 11. apríla 1961 a po 114 jednaniach bol deň 14. august vytýčený na hlavné pojednávanie. V procese vypovedalo 112 svedkov. Rozsudok začali sudcovia čítať 12. decembra 1961 a verdikt si vypočul Eichmann v piatok 15. decembra 1961 o 09:30 hodine od dr. Landaua. Bol uznaný vinný z 1. až 4. bodu zločinov proti židovskému národu, z 5. až 12. bodu zločinov proti ľudskosti a posledné 3 body patrili príslušnosti v zločineckých organizáciách (SS, SD a gestapo) a odsudzuje sa k trestu smrti. .Od vyhlásenia rozsudku až do smrti bol umiestnený v Ajalonskej väznici v Ramle neďaleko Tel Avivu., kde bol aj popravený. Tu ho strážila aj hlavná postava filmu „Obesil som Eichmanna“ 2010 Šalom Nagar. Odvolanie spracované Dr. Servatiusom na 59 stranách neprinášalo nič nové. Odvolávacie konanie pred Najvyšším súdom (ten v tomto prípade plnil úlohu odvolávacieho súdu) prebiehalo v 6 jednaniach od 22. do 29. marca 1962. Odvolávací senát mal 5 členov dr. Yitzak Olshan (predseda NS), dr. Shimon Agranat (podpredseda NS), dr. Joel Sussman, dr. Moshe Solberg a dr. Alfred Witkon. 30. apríla 1962 dostala povolenie k návšteve Eichmannova manželka Veronika a strávili spolu 1,5 hodiny a večer pred odchodom ešte 15 minút. Odročené odvolávacie pojednávanie sa uskutočnilo 29. mája 1962 a odvolávací súd vyniesol tento výrok: " Tento súd odsudzuje Adolfa Eichmanna k smrti za jeho zločiny proti židovskému národu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, z ktorých bol uznaný vinným. Neudeľuje mu žiaden trest za jeho účasť v nepriateľských organizáciách". Obhajca v podaní Dr. Servatiusa ihneď podal žiadosť o milosť k prezidentovi štátu Izrael, ktorým bol v tej dobe Jicchak Ben Cvi, žiadosť podal aj Eichmann, táto žiadosť pozostávala zo 4 ručne písaných strán. Okrem týchto dvoch žiadosti o milosť boli prezidentovi doručené žiadosti o milosť Veroniky Eichmannovej (Lieblovej) a Eichmannových 5 bratov. Jicchak Ben Cvi žiadosti zamietol, Eichmannovi to bolo oznámené 22:30 31.5.1962. Ihneď sa prikročilo k vykonaniu rozsudku. Eichmann nechcel hovoriť s kňazom (neveril v žiadne náboženstvo), odmietol pred popravou aj jedlo aj kuklu na hlavu ale posilnil sa červeným suchým vínom Carmel. Popravu riadil v Ajalonskej väznici Ramla generálny prokurátor Gideon Hausner, svedkom bol veliteľ akcie z Argentíny Rafi Eitan, ktorému sa Eichmann aj prihovoril. „Dúfam, že všetci pôjdete skoro za mnou.“ Posledné slova odsúdeného „Nech žije Nemecko. Nech žije Argentína. Nech žije Rakúsko. Nikdy na nich nezabudnem. Pozdravujem svoju ženu, rodinu a mojich priateľov. Za krátky čas sa znovu stretneme. Umieram s vierou v Boha. Som pripravený.“ Slučku na krk odsúdenému dal jeho dozorca Šalom Nagar, ktorý taktiež stlačil červené tlačidlo. Už bolo po polnoci z 31.5.1962 na 1.6.1962 a po 2 minútach bolo po všetkom, telo Eichmanna prevzal a spálil Israel Zaklikowski, ktorý pochádzal z geta v Lodži a ako jediný z celej rodiny prežil Buchenwald a neskôr emigroval do Izraela. Popol Adolfa Eichmana prevzalo špeciálne komando a vyviezlo mimo izraelské výsostné územie v Stredozemnom mori, kde ho rozprášili. (21.01.2019) (méně) (více)