Balkánska cesta

Nuž ako to brať? Polákov výkon na bicykli bol fascinujúci, veď 5571 kilometrov je zaberačka, ale ako amatérsky dokument je na pováženie. Nechápem, čo ho to napadlo rozprávať zachrípnutým, či chrčivým hlasom svoj cestopis. Oceňujem, že si ho ozvučil hudbou, či že pridal na mapu ako putoval. Chudáka zastihlo snáď všetko. Povodne, horúčavy, silné vetry, pokazený bicykel, doterný hmyz, smrad zdochliny, svorka túlavých psov, ktorá ho mohla pripraviť o život, pritom vojnovým územím, pred ktorým ho vystríhali, že ho tam môžu zabiť, prešiel bez ujmy. Možno mal aj šťastie že bol zahraničný cyklista na cestách. Spoznal tamojšiu chudobnú krajinu, no sám urobil niekoľko až nepochopiteľných cestovných nezmyslov, ktoré sa podpísali nielen na jeho tele, ale aj na tom, že si musel predĺžiť cestu. Tým, že neprešiel na druhú stranu do Ázie nenaplnil očakávania, ktoré od toho môže čakať divák, on si síce svoje splnil a nepotreboval to, no prišlo mi to zbytočné premrhanie potenciálu filmu. On to možno všetko bral trocha umelecky, je vidieť, že nebol amatér, vtipkoval, ironizoval, básnil, ukázal kresťanské pozostatky v Hagia Sofia. Často som sa však divil, že neukázal niečo viac aj z krajiny a pamiatok, či života ľudí a že tamojší chlapci, ktorí sa sním stretli pozdravili Slovensko ako Slovakia, nepáči sa mi to, keď počujem, ako sa prezentujeme v zahraničí anglickým názvom našej krajiny. Taktiež akoby nechcel povedať slovo hovno, ale mŕtvolu koňa rozožieranú červami a iným hmyzom ukázal. Mňa to síce inšpirovalo ako film, obdivujem autora, ale mohlo to byť aj lepšie spravené, navyše nie každému ten chrapľavý hlas sadne a vydrží ho počúvať po dobu filmu, ktorý je síce iba okolo 25 až 26 minút, ale na mňa to otravne pôsobilo už od úvodu. Každopádne mi tento film utkvel v pamäti, aj keď ho nepovažujem za dobrý. (08.07.2013)