Ohnivá bouře: 72 hodin v Oaklandu

Moje oči! Něco tak strašného jsem už dlouho neviděl. Režisér jakoby se nemohl rozhodnout jestli chce natočit dokument nebo katastrofický film. Takže zvolil prostředky dokumentárního filmu, ve kterém se špatní herci snaží hrát katastrofický film. Výsledkem je totální rozklad a absolutní zděšení diváka! (28.01.2007)

Film pôsobí miestami až dokumentaristicky, keďže zrejme zahŕňa aj reálne zábery zo skutočného požiaru v Oaklande. No keďže sa tvorcovia filmu zamerali hlavne na ukázanie ničivej sily neskrotných plameňov, samotný príbeh zostal na vedľajšej koľaji. Pozorujeme tu príbehy niekoľkých rodín, ktoré tento živel postihol, no je to len preto, aby bolo vidieť aj nejakých ľudí a nie len oheň. Scenár je zúfalo slabý a herci nuloví. (21.07.2003)

Otázka je, či režisér nechcel pri natáčaní tohoto filmu len ušetriť. Používanie dokumentaristických scén snímaných digitálnou kamerou naozaj pôsobilo veľmi rušivo a len veľmi ťažko zapadlo do hraných scén. Keď to však prehryziete, môžete sa na filme vcelku slušne zabaviť, či už je to pozorovaním neskutočne zlých hercov, počúvaním toporných dialógov alebo vyhľadávaním tzv. filmových chýb (ťažké to nebude). Smutné však je, že režisér chcel natočiť pravdepodobne niečo úplne iné. Drámu venovanú hrdinským požiarnikom. Keby som bol jedným z nich, tak mu za to ďakovať nebudem. (31.01.2007)