Korczak

Doktor Korczak zasvětil celý svůj život dětem, pediatrii, pedagogice, publicistice.. O varšavský sirotčinec se s upřímným a optimistickým nasazením staral třicet let, chápu, že ho nemohl opustit, ani své svěřence.. Snímek vnímám jako poctu, vyjádření úcty, poklonu.. „Kde je vaše důstojnost? Nemám důstojnost, mám 200 dětí..“ (09.06.2020)

,,Musíte prežiť! Musíte, je to vaša povinnosť." Väčšina divákov s aspoň základnými znalosťami okolo histórie 20.storočia bude vopred tušiť negatívny koniec, napriek tomu ma film v celom rade momentoch veľmi prekvapil. Vyzdvihnúť zaslúži určite osobnosť doktora a pedagóga Janusza Korczaka, ktorá ešte viac posilňuje tematicky silnú záležitosť zo života židov v období 2. svetovej války v Poľsku. Na prvý pohľad snílko, ktorý verí ešte uprostred rozbehnutých transportov verí, že ,,Poliak nikdy nebude prenasledovať svojho brata len preto, že je Žid", vo vnútri človeka vo vážnom ohrození, ktorý napriek vážnej situácii nestačí svoje okolie prekvapovať svojim správaním a silným sebavedomím. Až takmer rebelsky odmieta akékoľvek kompromisy a podvrhy s cieľom oklamať zákon, pošpiniť svoje svedomie vo svete, kde ,,existujú ľudské i božie zákony" a opustiť vychovávané deti. Silný dojem od začiatku vo mne vyvolal ale tiež samotný vzťah medzi dr. Korczakom a židovskými deťmi z detského domova a neskôr veľmi netradičné výchovné metódy ako napr. riešenie drobných malérov (krádež čokolády) prostredníctvom súdnych procesov v celom detskom obsadenstve. Z pôsobivých scén by som vypichol dialóg Korczaka s vyšetrovaným chlapcom: ,,Kedysi som chcel zmeniť svet. Napríklad zrušiť peniaze, takže už by neboli chudobní ľudia." / ,,Ale to nie je možné." / ,,Ty už to vieš teraz, ale ja som to ešte vtedy netušil. Neskôr som pochopil, že tak radikálne se svet nemôže zmeniť." ... a samozrejme snovo poetický záber, ktorými malinko pripomenul oscarový Obchod na korze. (95%) (Challenge Tour: Rok s najväčšími svetovými režisérmi) (19.08.2018)

Dúfam, že nebudem pôsobiť akýmsi samoľúbym dojmom, keď tu prehlásim : „Poľsky režisér Andrzej Wajda je ojedinelý svojho druhu, konkrétne ho považujem za najlepšieho poľského režiséra všetkých čias” . Dostal som sa k filmu s témou - HOLOCAUST, ktorý je opäť - veľmi málo poznaný, ohodnotený a okomentovaný. Ah tá naša nevedomosť, nezáujem a lajdáckosť !!! Bol som vo varšavskom ghette, s dvesto deckami - SIROTAMI ( samozrejme, že celkový počet detí by sa dal napočítať v desiatkoch tisíc... ), a k tomu JEDEN obetavý DOKTOR KORCZAK, a je mi jasné, že som doteraz nikdy v živote nevidel takýto „exkluzívny pohľad” za múry , kde sa TIESNILO zhruba pol milióna Židov, ktorí boli v neustálom pomykove. I napriek týmto všetkým negatívnym záležitostiam, ktoré sa tu odohrávali, jestvovali tzv. jedinci s „chladnými hlavami” , čo si udržiavali “pozitívne myslenie” , ak to tak vôbec môžem pomenovať ? Janusz Korczak, vlastným menom Henryk Goldszmit, je reálne jestvujúca postava, o ktorej geniálny režisér Wajda nakrútil naprosto strhujúci, sugestívny a surový FILM - POCTU. Pochválim brilantnú kameru Robbyho Müllera, ktorá ak by bola farebná, tak by sa nikdy nevytvoril takýto intenzívny, depresívny pocit absolútnej beznádeje. Scenár Agnieszky Holland je nemilosrdný a neľútostný. Najväčší TRIUMF je excelentné obsadenie Wojciecha Pszoniaka, ktorý je na NEROZOZNANIE od skutočného Korczaka. Skvostný film, popri ktorom je „slávny” SCHINDLER, teda film Stevena Spielberga z roku 1993 - Schindlerov zoznam, iba chudobný príbuzný, obidva síce majú vynikajúce čiernobiele kamery, ale narozdiel od Stevena Spielberga ide Wajda na vec oveľa, ale oveľa efektívnejšie, účinnejšie, bravúrnejšie a cetera. Majstrovský film ! (20.12.2017)

Rok 1936. Dr. Janusz Korczak (vlastným menom Henryk Goldszmit ) má v rozhlase svoju reláciu a chcel by ju rozšíriť na priame vysielanie s deťmi. Nepochodil a ako Židovi bola táto relácia zrušená. Sklamaný sa úplne oddá práci v prospech židovského sirotinca v priestoroch svojho domu, neskôr bol prinútený sirotinec presťahovať do geta. 5. augusta roku 1942 gestapo obsadili sirotinec, zhromaždili 196 deti a 12 zamestnancov. Deti boli oblečení do svojich najlepších šiat, a každý niesol modrú školskú tašku a obľúbenú knihu alebo hračku. Janusz Korczak pochodoval v čele a držal deti za ruky, odmietol všetky ponuky o svoju záchranu. Prepravili ich do koncentračného tábora Treblinka, kde ich v septembri 1942 povraždili nacisti v plynovej komore. (20.07.2015)

Zdrcující , to je první, co mě napadne, když chci nějak definovat tenhle film, který už si zřejmě nikdy znovu nepustím. Nikoliv pro jeho kvality, ty jsou naprosto výjimečné. A to od těch formálních, kdy máte pocit, že sledujete dokumentární záznam oněch událostí až k obsahu, kde se před vámi rozehraje bipolární příběh o podstatě člověka. Na jedné straně stojí temnota v podobě naprosto bezskrupulózních nacistů a na té druhé doktor Korczak a jeho nejbližší, kteří jsou schopni pro lásku k bližnímu obětovat vše, i svůj život. A mezi těmito póly se pohybují všichni ostatní.  Beznaděj se tu pak odkrývá postupně a nenápadně,  a o to je účinek působivější než kdyby jej tvůrci na vás chrlili po kýblech.  Sbírání mrtvých, zastřelený tramvaják, muž vykřikující pravdu v ghettu o plynových komorách a mnoho dalších (nespočetně mnoho) podobných střepů, které se vám postupně zařezávají do kůže, aby vás na konci Wajda  spořádaným pochodem dětí naprosto sešrotoval.  Osobnost doktora Korczaka byla až krásně neuvěřitelná a pokud se tací lidé rodí, možná máme pořád naději.  Film, který bolí, opravdu a fyzicky. Ale je to třeba, nikdy bychom na tohle neměli zapomenout. (24.07.2023)