Gadjo dilo
Gadjo Dilo
The Crazy Stranger
Gádžo dilo
Obsahy(1)
Mladý Parížan Stéphane prichádza uprostred zimy na stanicu v Bukurešti, sprevádzaný zvláštnou piesňou s "fatálnym" ženským hlasom, ktorý vraj patrí speváčke Nore Luce. Práve za ním sa vydáva kamsi na rumunský vidiek, aby hľadal tú rómsku speváčku, ktorej hudba jeho otcovi i jemu samotnému tak učarovala. Namiesto nej objaví komunitu olašských Rómov, ktorí žijú na okraji dediny, sčasti trpení, ale i nenávidení miestnym "bielym" obyvateľstvom. Prostredníkom, ktorý Stéphana uvedie do zvláštneho a chaotického sveta cigánskej hudby a zvykov, je Izidor, bulibaša čiže hlava miestneho klanu, starec, ktorý ochraňuje "svojho" Francúza ako raritu. Stéphanovi na jeho nových priateľoch, medzi ktorých patrí i krásna, vášnivo divoká a nespútaná Sabina, jediná, kto rozumie jeho reči, vadí ich neporiadok, nespoľahlivosť a zbytočné frajerstvo. Postupne sa ale s nimi zžije a oceňuje ich otvorenosť, muzikálnosť a vrelosť. Jedného dňa však spolu s nimi pozná trpké ovocie rasovej neznášanlivosti. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (40)
Krásný, třetí film Gatlifovy trilogie z cikánského prostředí. Silný příběh a pro mě hluboký zážitek. Specifická cikánská hudba, "kultura" života a vůbec atmosféra rumunského venkova, "domorodí" herci včele s nezaměnitelným Izidorem Serbanem a jejich Romale, nádherný úsměv nádherné Rony Hartner... jenom ten vrchní byl takovej... divnej. ()
Čo k tomu povedať, Príbeh mladého šibnutého francúzika, ktorý je natoľko hlúpy, že sa zžíva so skupinou olašských cigánov. Pekná štúdia cigánskeho života... ktorý je len o zábave. Nulová zodpovednosť, žiadny záujem o prácu. Proste ako hlupučké deti. Ten koniec filmu bol iba vyvrcholením toho, čo sa asi muselo stať. Nepochopil som len o čo autorovi šlo s tou reakciou francúza. žeby pochopil??? V každom prípade to bolo dobre zahrané, aj rumuni štatisti to hrali tak ako by tam ani kamera nebola :) ()
Po zaprášených cestách bez asfaltu prichádza do cigánskej osady francúzky gádžo. Či dilo neviem, ale dilino určite. Hľadá speváčku, ktorej piesne počúval jeho otec pred smrťou, takže hop-či-čičiči hudby si užijete dosť. Zahľadel sa do cigánky, ktorá má muža v Belgicku (tam inú podporu majú, vieš gádžo...), takže čoraz viac priestoru dostáva love story, no a koho vidím prichádzať? Koho víta celá osada? Ave!!!...Avarde!!!...Z väzenia sa vracia, ten ktorý nikdy nikomu neublížil a to ešte netuší, že kvôli nemu ľahne popolom celá osada. Porovnávať to s Kusturicovým filmom Biela mačka čierny kocúr nemá význam. Áno sú tu cigáni a humor, ale to je asi tak všetko čo ich spája. Humor tu nie je tak očividný a priamočiary ako u Kusturicu, no napriek tomu som sa bavil. Bavil na cigánskej mentalite, na každej drobnosti, ktorá sa mihne v osade. A najviac? Najviac ma rozosmial tanec nad hrobom s vodkou v ruke a cigánsky šampón...Vlasy zleješ vodou a masíruješ nazbieranými lúčnymi kvetmi. Slovenský gádžo dáva 80%. ()
Hudobno-zábavná sonda do života cigánov žijúcich v Rumunsku z pohľadu mladého francúzskeho tuláka, hľadajúceho nejakú neznámu speváčku Noru Lucu, ktorú pozná iba zo starej nahrávky od jeho otca. Príbeh je dosť jednoduchý (čo je trochu na škodu, lebo situácia nahrávala väčšiemu záberu), ale čo sa týka priam až dokumentaristického zobrazenia života chudobných, ale energických a pohostinných cigánov, tak film má veľké pozitíva... Poteší aj ľúbostná romanca medzi Stéphanom a Sabinou, ktorá oživila aj trochu smutný (ale predpokladaný) záver filmu. ()
Film obcerstvujici, spontanni, hlucny, elektrizujici, syrovy, autenticky, antirasisticky a vrely. Je tu plno ritualu, hudby a pohostinnosti Romu. Jejich etnicita a identita. Rikal jsem si, kde se v zime myji a perou, kdyz stale vypadaji tak ciste. Jsou urcite nejuspesnejsi spolecenskou skupinou z hlediska schopnosti reprodukce narozdil treba od vysokoskolaku, kteri se reprodukuji prevazne citacnim indexem a pachaji na sobe holocaust. Shledl jsem na promitani v Bukuresti. ()
Reklama