Gadjo dilo
Gadjo Dilo
The Crazy Stranger
Gádžo dilo
Obsahy(1)
Mladý Parížan Stéphane prichádza uprostred zimy na stanicu v Bukurešti, sprevádzaný zvláštnou piesňou s "fatálnym" ženským hlasom, ktorý vraj patrí speváčke Nore Luce. Práve za ním sa vydáva kamsi na rumunský vidiek, aby hľadal tú rómsku speváčku, ktorej hudba jeho otcovi i jemu samotnému tak učarovala. Namiesto nej objaví komunitu olašských Rómov, ktorí žijú na okraji dediny, sčasti trpení, ale i nenávidení miestnym "bielym" obyvateľstvom. Prostredníkom, ktorý Stéphana uvedie do zvláštneho a chaotického sveta cigánskej hudby a zvykov, je Izidor, bulibaša čiže hlava miestneho klanu, starec, ktorý ochraňuje "svojho" Francúza ako raritu. Stéphanovi na jeho nových priateľoch, medzi ktorých patrí i krásna, vášnivo divoká a nespútaná Sabina, jediná, kto rozumie jeho reči, vadí ich neporiadok, nespoľahlivosť a zbytočné frajerstvo. Postupne sa ale s nimi zžije a oceňuje ich otvorenosť, muzikálnosť a vrelosť. Jedného dňa však spolu s nimi pozná trpké ovocie rasovej neznášanlivosti. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (40)
Gádžo Duris prichádza pre potreby scenára na nejakú doby do rómskej osady, čo je pre gádža zo Slovenska absolútne nepredstaviteľná záležitosť, aby tu strávil najkrajšie chvíle svojho života. To je jasné z prvých minút filmu. Z nich je jasné po prvom zábere na peknú rómku, kam sa bude scenár uberať a že film nebude nijako zvlášť dejotvorný. Popravde ten nerieši skoro vôbec nič, rómovia spievajú, bavia sa, občas niekoho oplačú, jedná sa totiž o Gatlifovu oslavu života tejto komunity. Problémy typu chudoba, nedostatok jedla, zima (niekde chýbajú okná a vonku je sneh) a podobne sa neriešia. Lenže v záverečných minútach sa naraz spamätá a drasticky zmení žáner, pretože bez rasizmu to proste v takýchto typoch filmu nejde a zrazu tu máme revenge drámu. Vzhľadom k pohodovej atmosfére filmu mi to pripadalo dosť pritiahnuté za vlasy. Ešte na margo porovnania s Kusturicom, ten rád inscenuje nereálne komické sekvencie pre diváka, aby ho rozosmial, čo Gatlif rozhodne v úmysle nemal, jemu išlo o niečo úplne iné. Záverečná scéna sa mimoriadne vydarila. 70%. ()
Opět živočišné stejně jako Transylvánie, kterou jsem viděla jako první. Koncept je vlastně skoro stejný jako v Transylvánii či Exilu - najít sama sebe díky pobytu v cizím prostředí, a to za zvuku skvělé muziky. Jen mě bavilo pozorovat, jak si Francouz myslí, že mu budou rumunští cikáni rozumět francouzsky. I když v tomto filmu to jaksi funguje i vice versa :-) ()
Film obcerstvujici, spontanni, hlucny, elektrizujici, syrovy, autenticky, antirasisticky a vrely. Je tu plno ritualu, hudby a pohostinnosti Romu. Jejich etnicita a identita. Rikal jsem si, kde se v zime myji a perou, kdyz stale vypadaji tak ciste. Jsou urcite nejuspesnejsi spolecenskou skupinou z hlediska schopnosti reprodukce narozdil treba od vysokoskolaku, kteri se reprodukuji prevazne citacnim indexem a pachaji na sobe holocaust. Shledl jsem na promitani v Bukuresti. ()
Čo k tomu povedať, Príbeh mladého šibnutého francúzika, ktorý je natoľko hlúpy, že sa zžíva so skupinou olašských cigánov. Pekná štúdia cigánskeho života... ktorý je len o zábave. Nulová zodpovednosť, žiadny záujem o prácu. Proste ako hlupučké deti. Ten koniec filmu bol iba vyvrcholením toho, čo sa asi muselo stať. Nepochopil som len o čo autorovi šlo s tou reakciou francúza. žeby pochopil??? V každom prípade to bolo dobre zahrané, aj rumuni štatisti to hrali tak ako by tam ani kamera nebola :) ()
Krásné rumunsko - francouzské drama s velice silným příběhěm...Mladý Francouz přichází do zapadlé cikánské vesnice, aby našel dívku, co nazpívala kazetu, která mu zůstala po jeho otci. Dostane se mu zde vřelého přijetí a na nějakou dobu se stává součástí jejich komunity a nachází tu mnohem víc než původně hledal - štěstí, ale... ()
Reklama