Ešte si chvíľu s Kornelom pobudnúť

Film začína vyznaním vôni klasickej kníhtlačiarne. Teda k voňavke namiešanej z roztopeného olova, tlačiarenskej černe, matríc, olejov atď., ktorú podľa Kornela Földváriho neprekoná žiadna Coco Chanel. Knihy dominujú aj obydliu spisovateľa a jeho ženy ("V tomto byte žijú knihy. My tu popri nich len tak prebývame." - vraví manželka). Portrét mapuje životnú dráhu Kornela F. Ako dieťa zažil Slovenský štát (výnimky pre Židov, ktoré vraj tak často udeľoval prezident Tiso sa museli riadne zaplatiť. Preto išli do transportov ako prví tí chudobnejší Židia, čo nemali na úplatky). Po páde kléronacistického Slovák štátu nasledovala éra boľševickonacistického štátu. Počas nej Kornelovi zavreli otca - živnostníka a odsúdili na sedem rokov žalára. Tortúra pokračovala vyhadzovom mladého Kornela aj jeho sestry zo školy. V nasledujúcich rokoch sa táto epizóda zopakovala vyhadzovom z niekoľkých zamestnaní - vždy z politických dôvodov. Miestami zdĺhavé popisné miesta hravo vyrovnajú vtipné a múdre slová o potrebe súdržnosti v rodine, o šibalstve v dospelosti o veľmi peknom a dlhotrvajúcom vzťahu k sestre, s ktorou si až do jej smrti vymenil týždenne aspoň jeden list a o manželke, s ktorou je vyše 50 rokov. ("k životu ju potrebujem ako vzduch"). Myslím, že keby bolo vo svete umenia a literatúry viac takých ľudí ako Kornel Földvári, dýchalo by sa nám všetkým o čosi ľahšie a veselšie. Z jeho kníh odporúčam: O stručnosti (1999), Svet pre dvoch. O Lasicovi a Satinskom (2004), O detektívke (2009), Príbehy z naftalínu (2003). Z jeho života odporúčam: uchovať si v sebe po celý čas hravosť fagana a múdrosť Indiána. (20.11.2014)

Nie veľmi zaujímavý dokument o veľmi zaujímavom človeku. (26.04.2014)