The Hooligan Factory

Jeden by si možno povedal, že filmov o futbalovom chuligánstve nie je tak veľa, aby sa dali parodovať. Áno, veľa ich skutočne nie je, ale to očividne nie je žiadnou prekážkou na to, aby na ne vznikla paródia. Paródia, ktorú režisérsky, scenáristicky, ale zároveň aj ako jedna z hlavných postáv, vytvoril Nick Nevern. Podobne ako pri každej inej paródii, aj pri tejto je hneď na začiatok potrebné skonštatovať, že žiadne príbehové zázraky nemôže divák ani zďaleka očakávať. Dej tohto filmu totižto iba "kopíruje" prvky a časti iných snímkov, a viac či menej ich pretvára vo svoj pomerne zvláštny obraz. Jeho základy stoja na "klasickom" chuligánskom filmovom základe, ktorý zobrazuje "firmu" v tomto prípade neznámeho anglického futbalového klubu, jej vodcovské, aj vedľajšie postavy, ako aj snahu stať sa top "firmou" na anglickom chuligánskom poli. Príbehovú originalitu snímok neponúka takmer žiadnu. Ale ponúkať nejakú, koniec koncov, ani nie je zámerom tvorcov. Ich snahou je divákovi ponúknuť skvelú paródiu na chuligánske filmy, ktoré boli do roku 2014 vydané. A v tomto smere sa im celkom slušne darí spĺňať to, čo si stanovili. Už úvod, parodujúci film Rise of the Footsoldier a prítomný Danny Dyer, dáva znať, že divák znalý týchto filmov sa dozaista nudiť nebude. Bežný divák možno aj áno, ale dať šancu tomuto snímku môže dať predsa každý. Ako už bolo spomenuté, po príbehovej stránke sa nejedná o žiaden zázrak tvorcov, ale za skvelo zvládnuté paródie im určite patrí obdiv. Okrem snímku Rise of the Footsoldier sa tvorcovia najviac inšpirovali filmom The Firm, ale takisto aj dnes už kultovým Green Street Hooligans, The Football Factory či filmom Cass. Práve posledný spomínaný film je životopisným snímkom o zrejme najznámejšom anglickom chuligánovi Cassovi Pennantovi, ktorý si aj tu strihne nečakané malé cameo a do kontextu scény perfektne zapadá. Okrem neho do filmu sa tvorcom podarilo obsadiť aj viacero hereckých tvárí, ktoré majú s podobným filmovým žánrom skúsenosti. Za zmienku okrem už spomínaného Dannyho Dyera, stoja minimálne Leo Gregory či Tamer Hassan. Tento poriadne divoký mix sa miestami odráža na vynikajúcich vtipných dialógoch, ktoré však zväčša pochopia iba fanúšikovia futbalu. Najmä potom toho anglického samozrejme. Čo sa vizualizácie, kamery či ostatných vecí týka, filmu nemožno veľmi čo vytknúť. Obstojný je dokonca aj jeho soundtrack, čo je vec, ktorá pri filme zaručene vždy poteší. The Hooligan Factory nie je určite film pre každého. Nie preto, že by obsahoval brutálne a drastické scény, ale z dôvodu, že mieri hlavne na divákov, ktorí už predtým videli filmy o futbalovom chuligánstve, ktoré paroduje. Ako samostatná jednotka do žánru príliš nového neprináša, veď nemožno sa čomu čudovať, keďže sa jedná o filmovú paródiu. Divákov, ktorí spomínané snímky videli, pobavia nielen ich paródie, ale takisto aj herecké obsadenie. Bežného laického diváka dosť prízemný humor filmu buďto zaujme alebo práve naopak. Všetkých však zaručene pobaví aspoň filmový soundtrack. Triezvy pohľad na film - veľmi slabý priemer. (02.07.2018) (méně) (více)