Party Girl
Obsahy(1)
Tento vrúcny a nežný portrét ženy v rokoch hľadá odpovede na otázky súvisiace s trampotami starnutia, strachom zo samoty a uvedomením si, že party je už na konci. Angélique má takmer 60 rokov, ale rozhodne nepatrí do starého železa. Stále pracuje ako hosteska v kabarete neďaleko francúzsko-nemeckej hranice, stále hltá chlapov na raňajky a zo všetkého najviac zbožňuje nočný život. Pravda, zoznam jej klientov sa skracuje a niektorí muži sa k nej správajú ako ku kusu mäsa. Avšak jeden z nich, penzionovaný no nabúchaný baník Michel, prejaví o Angélique vážny záujem a požiada ju o ruku. Hoci o tejto otázke sa nikdy naozaj nediskutuje, Michel zrejme očakáva, že Angélique sekne so svojou prácou a stane sa klasickou paničkou v domácnosti, pripútanou ku kuchynskej linke. (IFF Bratislava)
(více)Videa (1)
Recenze (4)
Ľudia sa holt nemenia a ak hej, tak na staré kolená je to ešte komplikovanejšie. Ľudia sa poväčšinou ani v sebe poriadne nevyznajú a okolie im v tom nepomáha. To práve od nás očakáva spoločenské úlohy, vďaka ktorým táto spoločnosť ako tak funguje. Ak sú však v rozpore s našim šťastím, nastáva dilema, hodná látky pre film. Ak ho nakrútite s citom a bez zbytočného zaujatia jasného stanoviska, tak pre dobrý film. Čo v tomto prípade nastalo. Z veľkej časti aj vďaka hercom. ()
Trochu obehrané téma o staré ženě, která si to užívá, ale získá trochu autenticity, když od partnera odchází. (50%) ()
[IFF 2014] Bol by to podpriemerný až priemerný poučný film s klišovitým posolstvom, keby sa tak pôsobivo nevyhýbal štylizovanosti, nepracoval s veľmi jemným tónovaním nálad a vzbudzovaním emócií, nebudoval pôdu pre prirodzene sa vyvrbujúci, vôbec nie scenáristickým konštruktom zaváňajúci záver a neuhranul ma svojou skutočnosťou. Bol by to len zľahka nadpriemerný príbeh o žene, ktorá počas dlhých rokov priľnula k svojmu životnému štýlu nebyť toho, že je Angélique Litzenburger vo svojej roli nesmierne sympatická, živelná a uveriteľná, že je jej osobnosť krásne vystihnutá a vyplynie v priebehu deja bez umelých barličiek a zbytočnej doslovnosti. Joseph Bour tiež výrazne pomáha. No a nakoniec, je to výborný, výborný film o tom, že život nemá šťastné konce, a že je na ňom najhoršia tá tragédia všednosti, pretože je nakrútený s nesmiernym vcítením a pod rukou znamenitého režiséra sa prejavuje jeho poddajnosť a vnútorná sila. A presne to v súčasnej kinematografii často bolestivo chýba. Ale dosť už sentimentálnych fráz, som jednoducho výnimočne spokojný. A zároveň som si práve odbil komentár k poslednému filmu z Bratislavského filmového festivalu. 80% ()
Reklama