Noc a mlha v Japonsku

Excelentní Oshimova studie na téma "proč ideály nikdy nezvítězí". Příběh je zasazen do prostředí levicové opozice, která je pro znázorňování takových témat ideální - propast mezi "mozkem" v podobě mladé inteligence a "tělem" v podobě proletariátu nelze překlenout. Problém, který provází lidstvo odjakživa, se zde daří náležitě exponovat a rozpitvat až na kost. Silné **** (co já bych dal za 10-ti bodovou stupnici;)). (29.06.2009)

Úvodné titulky sprevádza atmosférická vážna hudba. Pokračujú aj pri úvodnom monológu na svadbe, ktorý sa zaoberá politickou situáciou, keď všetci prítomní stoja. Odkazuje sa na Anpo protesty. Ide o svadbu asi tridsiatnika s dvadsiatničkou, kedy si ženích aj nevesta pozvali na svadbu svojich spolužiakov z vysokej školy. Ženích si práve hovoriaceho profesora vybral ako go-between na svadbu. Predslovy majú aj iní účastníci. Každý si o svadbe myslí niečo iné, resp. je tam s rôznymi myšlienkami. Kamera sa hýbe zo strany na stranu, čím vytvára potrebnú dynamiku a atmosféru. Odbieha z oficiálnych prianí mladomanželom ku ohováračským rečiam. Tiež odbieha z aktuálneho, súčasného deja a len pohybom doprava podporí rozprávanie jedného z hrdinov o dobe spred desiatich rokov tým, že zobrazuje hmlu a lesík tam, kde je v aktuálnom deji terasa. Celé to tak vytvára dokonale divadelný dojem, kedy je dusno medzi postavami a kedykoľvek môžu akoby zhasnúť svetlá a nechávajú osvietiť len dôležité postavy.  Obraz sa vie aj zastaviť a rozprávanie hrdinu pokračovať len cez audiovnem. Dialóg dokážeme vnímať aj so zameraním obrazu len na jedného hovoriaceho, za druhého hovorí jeho tieň. Už v 6. minúte sledujeme prvý flashback do študentských čias kamarátov ženícha, kedy dôležité myšlienky prezentuje Kei Sato. Jeho kamarát nemá rád optimistické tance a spevy, ktoré sú povinné medzi študentami a študentkami. Na svadbu prichádza Ota, na ktorého je vydaný zatykač za jeho čin na proteste a začne vravieť príhodu, ako sa mladomanželia dali dokopy. Študentský protest je tu zobrazený nie vonku, ale v interiéri, kde je tma a nasvietení sú len herci. Prichádza aj ďalší nezvaný hosť z dávnych študentských čias, Takami, a donúti rozpliesť viacero nepoznaných príhod minulosti. Je tu aj vyslovená správna myšlienka túžby žien ísť za mocnými. Spomína sa Šostakovič aj Maďarská revolúcia. Zápletky ohľadom politických protestov nie sú niečo, čo by mi prinášalo filmové uspokojenie, tak je pre mňa film nudnejší. Film je formálne atmosférický, ale obsahom ma príliš neoslovil. Dej je celkom blízko realite a vývoja politických strán, ale žiadnu z postáv som práve pre ich upriamenie na politické postoje neprecítil. (14.08.2023)