Den eimai ego
I Am Not Him
Je ne suis pas lui
Ja nie som on
Režie:
Tayfun PirselimoğluScénář:
Tayfun PirselimoğluKamera:
Andreas SinanosHrají:
Ercan Kesal, Maryam Zaree, Rıza Akın, Mehmet Avci, Nihat Alptekin, Hakan Karsak, Onur Kumçay, İbrahim Keleş, Mehmet Şerif Tozlu, Okan Sağlam, Mirza Metin (více)Obsahy(1)
Nihat pracuje ako umývač riadu v reštaurácii a vedie monotónny život starého mládenca popretkávaný smutnosvetlými okamihmi stretnutí s priateľmi a objednanými prostitútkami. Jedného dňa ho upúta nová kolegyňa Ayse, atraktívna mladá žena, ktorej manžel si odpykáva 10-ročný trest. Nihat rýchlo zisťuje, že sa na jej manžela neuveriteľne podobá, a tým si získa jej priazeň. Začínajúci idylický vzťah však naruší dramatická udalosť, po ktorej Nihat postupne a so všetkými dôsledkami preberá identitu aj vzhľad svojho kriminálneho dvojníka. Príbeh, voľne adaptovaný podľa Hitchcockovho trileru Vertigo, je zobrazený chladným, absurdným spôsobom. Jeho doménou sú takmer statické, precízne rámcované a štylizované zábery a minimalistické, ale dokonale presné dialógy. (Art Film Fest)
(více)Videa (2)
Recenze (2)
Režisér se snaží o ambiciózní film, ale vychází mu chladný, minimalistický snímek s bezvýraznými herci. ()
[AFF 2014] Ja nie som on... výstižný názov pre film (a režiséra), ktorý sa pokúša byť naraz novým Hitchcockom, umelcom, experimentátorom a predstaviteľom vysokej kinematografickej inteligencie. Hlavne preto, že ani jedným z toho v skutočnosti nie je. Aj vymedzovanie sa voči klasickým filmovým trendom a postupom staticky minimalistickou formou prelínajúcou sa s naratívnou vyprázdnenosťou sa v určitom bode, keď už tento princíp prevezme priveľa filmov, stáva len ďalším trendom - či, ako povedal jeden môj známy, v tomto prípade už notorické festivalové klišé. Práca s kamerou je možno pôsobivá, ale zúfalo neukočírovaná stopáž a slimačie tempo spolu s dej deformujúcou už prakticky neinvenčnou formou vytvárajú divácky smrtiacu kombináciu, ktorú je radno obchádzať na sto honov. "Zápletka", pripomínajúca zmesku hitchcockovských motívov a Stevensovho Miesta na výslní sa tak vytráca do úzadia a herecký minimalizmus dosahuje takej úrovne, že sa o nejakých výkonoch nedá hovoriť ani omylom. Je to akoby Ki-duk odhodil všetky svoje typické výrazové prostriedky a rozhodol sa natočiť mindfuck. Lenže toto nie je Ki-duk, ale turecký pseudoart. 30% ()
Reklama