A Fei zheng zhuan

Počínaje "Divokými časy" (původní název zní zhruba "Pravdivý příběh mladíka na scestí") Wong Kar-wai jako by točil pořád znovu jeden film - ani ne tak příběh jako náladovou črtu odcizení a nenaplněné touhy, album momentek ze života bytostí, proplouvajících akváriem nočního velkoměsta mezi bludičkami neonů, přístav v nedohlednu.... Styl je - zčásti zásluhou Australana Doylea za kamerou - vždy o krok před obsahem, vždy šik a sexy, svůdný na způsob reklamy. Ale lze v něm nalézt i něco z takového Fitzgeralda a podobných, kteří nám upřímně a jímavě připomínají ztracený Ráj, klesnuvší kamsi na dno moderní duše. (16.06.2015)

Až na druhý a třetí pokus se mi podařilo odhalit některé rysy raného režisérova rukopisu, opakující se motivy, setkávání se postav, které k sobě patří, aniž by o tom věděly, vázání se k jednomu určitému momentu, viděnému z více pozic, hra s časem a daty... (lze vystopovat i v Chungking Expresu). Osud má člověk jen jeden. Věčné balancování. Krásný film. (23.07.2006)

Táto sociálna dráma ktorá vypovedá o hľadaní niečoho čo mladému človeku chýba je podaná pomalým, snovým spôsobom, ktorý prvý krát začína využívať tie prvky, pohyby kamery a snímania, dažďové sekvencie, ktoré sa stanú tak typickými pre budúcu tvorbu Kar - Wai Wonga. Days of Being Wild rozpráva o parte ľudí, ktorý nemajú toho až tak veľa spoločného a ich vzájomné pocity nikdy neschádzajú do hĺbky aj napriek tomu že filmu dominuje smútok a bolesť. Nedá sa to vyslovene považovať za chybu, pretože aj keď postavy nie sú tak silne vykreslené ako v prípade Wongovej prvotiny As tears Go by, spôsob akým je zobrazené ich konanie a spôsob akým sa ich túžby menia v rámci kamery, ktorá využíva filtre ako pocity, dostanete ako divák, presnú dávku smútku, ktorý váš nerozplače, ale sa bude s vami celý film niesť. A vytvorenie tohto spoločníka v rámci filmu je naozaj ojedinelé. Vo filme sa objavujú prvý z dvorných Wongových hercov, ktorý len dokazujú aký skvelý čuch a cit má Wong ako režisér pre postavy, ktoré konajú viacej v interéroch aby sa umocnila ich stiesnenosť, alebo exteriéroch, kde sa aj tak necítia slobodný, a pritom ich dokáže viesť tak ,aby aj keď nerobí sociálnu sondu do ich duší, zanechali svojim pôsobením na plátne silný, úprimný dojem. Tu už záleží len a len na vás či máte radi nezvyčajné pomalé filmy, alebo si zvolíte radšej niečo akčnejšie a menej poetické. (30.11.2010)

Nádherné. Typická retro lovestory ala Wong, v Days of being Wild naberá zase raz iného odtieňu, ale pritom ostáva verná takmer všetkým jeho trademarkom. Tematicky tu okrem neuveriteľnej túžby spoznať svoju matku nie je snáď nič čo by sa nevyskytovalo vo zvyšku filmografie tohoto honkongského rebela. Vizuálna stránka je opeť nádherná, kamera takisto, v nasvietení i v mizanscéne dominujú trochu netypicky modrozelené odtieňe(sú to chladné farby). Bol som prekvapený, že hoci je to WKW-ov iba druhý film, čo do štýlu vôbec nezaostáva za jeho nasledujúcimi dielami. Typická časovo rozvolnená montáž vytvárajúca prúd momentov rovnako osudových ako je láska,plynutie času doprevádzané tikaním hodín zdôrazňujúcim dôležitosť každej sekundy, každého momentu.Voyerské snímanie z odstupu a cez rôzne prekážky alebo zrkadlá.Estetická a vizuálna stránka tu síce ešte nie je dovedená až k dokonalosti, hudba sa tu vyskytuje sporadickejšie(kvalitatívne je ale rovnako fantastická), ale aj tak je to film ktorý i takmer 20 rokov po jeho vzniku, len tak neuvidíte. You and me in one room, you will not remember this passing moment soon. Táto veta sa mi nejak k Wongovi hodí, tak som ju sem napísal. (29.12.2009)

Dráma režiséra Kar-wai Wonga z roku 1990 prenáša svojím príbehom diváka do Hongkongu šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Hlavnými protagonistami príbehu sú muži a ženy, pričom Wong vo filme kladie dôraz na zachytenie komplikovaných vzťahov, ktoré medzi nimi existujú. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že snímka vďaka svojmu námetu príliš nevyčnieva z radu a stráca sa na poli tisícov tematicky podobných filmov. Ak by v nej išlo vyložene iba o zachytenie komplikovanosti vzťahov medzi mužmi a ženami, potom by bolo možné o filme takýmto spôsobom naozaj hovoriť. Režisérovi Wongovi sa však darí aj zdanlivo stereotypný príbeh v tomto prípade premeniť na pozoruhodný počin, ktorý však nie je výnimočný pre príbeh ako taký. Silnou stránkou tohto diela je totiž najmä jeho atmosféra. Hongkongská výprava šesťdesiatych rokov zasadená do prevažne nočných a daždivých podmienok si dokáže diváka veľmi rýchlo získať. Vťahuje ho priamo do stredu diania a sťaby neviditeľnému duchovi, ktorý sa nachádza s protagonistami v jednej miestnosti, mu umožňuje sledovať od začiatku k neúspechu predurčený vývoj vzťahov medzi nimi. Z Wongovho filmu zároveň cítiť dusno - a to vďaka interakciám medzi postavami, ktoré v ňom vystupujú, ale aj pre takmer stále prítomný dážď v jednotlivých scénach. Vyniknúť celkovo skvelej atmosfére, ktorá vzniká kombináciou spomenutých faktorov, pomáha takisto aj pomaly pôsobiace príbehové rozprávanie. Zatiaľ čo pri iných filmoch by práve táto pomalosť mohla byť vnímaná ako negatívum, v tomto prípade snímke pomáha, pričom pocitovo ako keby predlžovala jej celkovú minutáž. Spomedzi hereckého obsadenia dokážu najväčšmi zaujať Carina Lau, Maggie Cheung alebo Andy Lau. Ah Fei jing juen by mohol byť nevýraznou drámou o mužoch a ženách. Vďaka kombinácii skvelej atmosféry a výpravy je však snímka režiséra Kar-wai Wonga kvalitným dielom, ktoré sleduje neschopnosť a nešťastie ľudí nájsť vytúžené miesto nielen vo vzťahoch, ale aj vo svete ako takom. Hongkongská dráma pôsobí na širokom filmovom poli veľmi nenápadným dojmom, ale určite stojí za to ju vidieť. A vy ste čo robili minulý rok 16. apríla o tretej popoludní? (09.06.2023)