Dong xie xi du

S tímto filmem je to těžké. Je na něm vidět, že je už dost starý, vizuální stránka je místy strhující, jindy na hraně trapnosti. Kdyby téměř nonstop nehrála úžasná hudba, musel bych s hodnocením ještě níže. Asi dvakrát jsem si i u hudby říkal, že to nemyslí vážně, a mnohem častěji jsem byl unešen. Barevné filtry tu jsou v jednom kuse, spousta zpomalených záběrů. Jako spojení obrazu a zvuku film funguje na mnoha místech téměř dokonale. Jako vyprávění nějakého příběhu je to mnohem slabší, začátek je strašně překombinovaný a po půlhodině jsem myslel, že koukám na mexickou telenovelu. Nakonec volím v hodnocení střed. Je mi jasné, že film dokáže některé naprosto unést a někoho znechutit, ale tak už to u výrazných děl bývá. (08.01.2008)

Nothing really matters.....because everything changes. Ashes of time je bumerang pokreslený nádhernými detailami. I keď na začiatku máte pocit, že sa vám vzďaľuje a vy nechápete koľká bije, potom sa vám vzdiali úplne, aby sa nakoniec vrátil a nesmiernou silou vás zasiahol na správnom mieste. Režisérove typické ingrediencie nešťastnej lásky, monológov postáv, ich snov a túžob sú tentokrát zahalené do typicky čínskeho martial arts hávu. I keď akcia nie je Wong Kar-waiovou parketou a je stvárňovaná skôr umelecky než prehľadne či efektne, je potrebné mať stále na pamäti, že akcia je vo filme len prostriedkom na predstavovanie postáv a ich vývoj. Okrem tradične umeleckej kamery, množstva symbolov a typicky Wongovských formálnych postupov tu nájdete i jeho dvorných hercov, z ktorých okrem rozprávača musím vypichnúť Maggie Cheung, ktorá i na malom priestore prekryje všetkých hercov a svojím perfektným herectvom len potvrdí, že v konečnom dôsledku je hýbateľom deja práve jej postava. I always thought I was the winner, but one day I looked into the mirror and saw the face of loser. 10/10 (29.06.2006)

Tradičný čínsky žáner sa vo Wongovych rukách mení na hypnoticky podmanivú poéziu obrazom a zvukom o režisérových obľúbených témach -> pamäť, sila i prchavosť myšlienok a prítomného okamihu, dualita, nenaplnená láska i neuskutočnené stretnutia. Všetko pre Wonga v typicky rozostrenom časopriestore, v ktorom postavy plávajú poháňané svojimi snami, ktoré takmer vôbec neprídu k naplneniu. "The harder you try to forget something, the more it will stick in your memory... .". Veta, ktorá je v svojej podstate tak kruto a zároveň i nádejne pravdivá, veta s ktorou mi v mojom vnútri ostanú späté nezmateľne krásne pocity z nádherne melancholického filmu o všetkom, čo ľudí trápi i sužuje. (24.06.2006)

Príbeh pustovníka, ktorý uprostred ničoho, obklopený púšťou prezentuje svoje postrehy na život a lásku a ich vzájomný vzťah k bojovým umeniam. Na tomto odľahlom mieste stretáva rôznych ľudí, ktorý prišli hľadať pomstu a našli jeho. Toho jediného široko ďaleko, kto im môže pomstu skutočne zabezpečiť. Už veľmi dlho som nemal tú česť vidieť minimalistický historický film. Wong Kar – Wai ale znova posunul pomyselnú hranicu jeho vlastnej tvorby o priečinok vyššie a to sa už môže pochváliť takým skvostom ako je Chungking Express. Neustále polodetaily na tváre hrdinov podmienené uspávajúcim hlasom osamelého pustovníka a v sprievode meditatívnej hudby, nepôsobia nudne, ale skôr epicky a nechýba im určité čaro. Akčné scény naopak pôsobia chaoticky. Rýchle prestrihy na šermujúce ruky a nohy nedokážu znázorniť ladnosť pohybu a bojov tak ako sa nám ich snaží pustovník prezentovať. Rovnako aj príbeh pôsobí mierne chaoticky a niekedy som mal pocit, že sa v dejových líniach strácam. Ale aj napriek tomu vo mne film zanechal veľmi silný dojem. Je zrejmé že druhá projekcia mi ozrejmí to čo mi na prvý pohľad uniklo a film tak naberie väčšiu komplexnosť a lyrickosť. Ale už teraz viem zhodnotiť, že je to film, ktorý má silu a dokáže ju vďaka skvelým hereckým výkonom, podmanivej Doylovej kamere a zručnej Kar- Waiovej réžií preniesť aj mimo obrazovku. Skvelý aj keď miestami komplikovaný historický skvost. (18.12.2010)

Musim poznamenat, ze tentokrat jsem musel cekat az na posledni tretinu snimku abych jej mohl nejak vubec uchopit. Dobre dve prvni tretiny jsem ztracel trosku poneti a orientaci... . Formalne je snimek nadevsi pochybnost vizualne velmi zajimavy, poustni poetika funguje na jednicku a i hudebni stranka se jako vzdy u Kar-wai Wonga nemohla nepovest. Takze zajimavy pocin s "plejadou" nejvetsich hvezd hongkongskeho filmu. Marius - skvely komentar. (05.03.2008)