Tokijský klan

NAMOTÁVKA: Mohol by som to nazvať - jeden z najlepších muzikálov, aké som kedy videl, ale to by ani zdaľeka nevystihovalo to, čo všetko tento film ponúka. Vlastne ani viac o tom teraz hovoriť nechcem - ale v skratke - znova tu máme Sona, ktorý je nespútaný, eklektický, svojsky štylizovaný, pop-kultúrny, mišmašový a hýriaci nápadmi. A znova a to je hlavné - je to veľká zábava. -------------- UPDATE/POKRAČOVANIE/VYTRIEZVENIE: Ak Vás predchádzajúce slová navnadili na Tokyo Tribe, tak ste boli asi v rovnakej pozícii ako ja pred samotnou projekciou filmu. O to strmší pád som zažil počas a po filme. Aj keď obdivujem design i dekoráciu lokácii v ktorých sa príbeh odohráva a doceňujem Sonovu schopnosť aj prostredníctvom strihu, dlhých záberov a mixu hip-hopu, rapu a syntetizátorov veľmi dobre rozvhrnúť hlavné figúrky príbehu a uľahčiť vám tým vašu orientáciu v príbehu i lokáciach, sú to asi tak všetky pozitíva tohto príbehu pre mňa. Zvyšok je anarchistický bordel, kde tentokrát spojovacia niť je veľmi krehká až "neviditeľná" a chýba mi tu signifikantná podvratnosť - niečo zmysluplné za tým všetkých chaosom (narozdiel od podobne ladených jeho predchádzajúcich filmov). I keď je docela možné až reálne, že práve táto neexistencia je Sonom účelovo plánovaná ako zdvihnutý prostredník všetkým, ktorí majú nejaké očakávania. A práve možno preto posledných 15minút obsahuje všetko to, čo mi vo filme dovtedy chýbalo a v záverečnej rap skladbe je viac nadhľadu a "múdrosti" ako v celom filme predtým. Tak či tak, tentokrát to išlo mimo mňa. A hoci v tomto smere druhá polovica filmu (keď celý ten "war of gangs mayhem" skutočne vypukne) je na tom lepšie ako prvá , najnepríjemnejší fakt a veľmi nemilé prekvapenie je pre mňa prítomné v celom filme - takmer nulová prítomnosť humoru a vtipných momentov. Sono síce úspešné predáva nadsadenosť celého toho nezmyslu, ale skutočná odľahčenosť a pointovanie momentov absurdnosti vtipom, tá tu teraz v mojich očiach absentuje. Za poslednú dobu je to tak prvý Sonov film, i keď tu možno povedať že dvojhodinový videoklip, kde som nemal pocit, že vyše dvojhodinový film trvá tak o polovicu kratšie, ale naopak - dvojhodinové Tokyo Tribe mi prišlo naťahované a dlhšie ako napr. Ai no mukidashi. (11.09.2014)

Barevná japonská hudební šílenost. Hudba ve filmu sice není to co poslouchám ale přesto měl film svůj rytmus a mě se na to dobře dívalo. Bylo by to na solidní 3 hvězdy,ale když k tomu přičtu fajn souboje jdu na slabší 4* ke kterým také hodně pomohla úžasná Nana Seino která byla ve své roli fakt perfektní. 75% --- 7/10 IMDb (03.04.2019)

Sion Sono už tradične natočil film, ktorý sa vymyká prakticky všetkému, čo sa dá bežne vidieť, čo je vlastne aj jeden z dôvodov, prečo som si ho tak obľúbil, ale tentoraz som mu až tak moc na chuť neprišiel. Stále som mal pocit, ako by sa až moc snažil napodobiť staršiu tvorbu Takashi Miikeho s jeho trademarkami, čo mi príde úplne zbytočné, ale aj tak by to nemuselo byť zlé a vlastne ani nie je, no od Sona už jednoducho čakám viac. Už tie hlavné prvky, z ktorých je to celé skombinované, ako hip-hop, pouličné gangy, a muzikálový štýl teda moc nemusím, ale tentoraz to moc nezachráni ani prevedenie, ktoré mi príde len také béčkové a aj postavy sú skôr len také obyčajné figúrky, ktoré sa prejavujú hlavne výstredným správaním. A pritom práve tie, ktoré mi ešte prišli celkom sympatické ani nedostali moc priestoru. Ale aspoň stále je to rozhodne nadpriemer, film je nadmieru svižný, tie necelé dve hodiny mi ubehli veľmi rýchlo, nechýba zaujímavý vizuál, celé je to očakávane správne uletené a uzavrie to dlhé akčné finále, pričom celkovo mi tu akcia prišla zábavná, obzvlášť všetky tie súboje. Takže na ten lepší priemer to určite stačí, celkom ma to aj bavilo, ale od Sona, svojho najobľúbenejšieho režiséra už predsa len očakávam inteligentnejšie a zaujímavejšie filmy, než len takúto prakticky jednoduchú zábavu. A tak je Tokyo tribe z mnou jeho videných filmov doteraz najslabší film a tak dúfam, že tie nasledujúce diela mi už opäť sadnú viac. 62% (01.08.2015)

Predbežný zostručnený komentár (bez spoilerov): Na rovinu priznávam, že si nie som celkom istý svojim hodnotením, ktoré pocitovo počas filmu vystreľovalo do absolútnych výšin a v zápätí strmo padalo nadol k šedivým hodnotám. V momentálne prevažujúcom nadšení sa však pokúsim vyvážiť tunajšie názory a udám pár dôvodov. Je to Sono absolútne iný, a pritom zostáva v zásade sám sebou; nikto by totiž nedokázal vytvoriť tak dokonalý protiklad drtivej väčšiny jeho autorskej filmografie. Pokým doteraz preferoval 35mm kameru a svojim predchádzajúcim filmom jej dokonca vzdal srdečnú poctu, tu točí výhradne na digitál s prehršelom efektov, trikov, animácií a ďalších moderných vychytávok, ktoré tak dlho odmietal. Úplne tu absentujú jeho typické témy - hľadanie vlastnej identity či rozklad rodinných hodnôt by sme tu hľadali márne. Vlastne i spoločenskú satiru ako takú (alebo je len priveľmi dobre ukrytá). Príbeh sa odohráva behom jedinej noci a následujúceho rána. Film vôbec nemá ľudskú hlavnú postavu - protagonistom sú v skutočnosti ulice tokijského Bukura. Atmosféra živej pulzujúcej metropoly je prítomná v každej sekunde a pohybe plávajúcej kamery, plynulo prechádzajúcej od postavy k postave, od zápletky k zápletke. Je to chaos, ale dokonale zorganizovaný chaos, ktorý zachytáva život i v tejto pokrútene absurdnej podobe výstižne a bezmedzne. Tak úchvatné využitie každého centimetra štvorcového scény som už dávno nevidel. Hudba a dej (o absencii príbehu by som úplne nehovoril - na druhú stranu je pochopiteľné, že mozaikovitá konštrukcia v tak "malom" časovom úseku môže vyvolávať tento dojem) sú zámerne podriadené stereotypom západnej kultúry a jej influencie na japonskú mládež - pomeriavanie veľkosti pohlavných orgánov, macho syndróm, coolness everywhere... A anime/manga štylizácia s afektovaným herectvom a emóciami k tomu sedí. Má však aj silné hnacie motory - priateľstvo, zradu, nenávisť, lásku, smrť a mnohé ďalšie. Úroveň perverzie je zhruba rovnaká, ako vo vysoko kontroverznej komiksovej predlohe od Santa Inoue. Bojová choreografia sa stupňuje a často nie je vôbec prekrývaná strihom. Strih vôbec je na samostatnú kapitolu. Šóta Sometani ako rozprávač (film sám reflektuje svoju podstatu pohľadmi a prehovormi do kamery) skvelý. Casting je efektívny a zábavný rovnakou mierou, ako film sám. A musím súhlasiť s výrazom z prvej časti Adrianovho komentára - rozhodne to JE jeden z najlepších muzikálov vôbec. A narozdiel od neho si myslím, že práve absencia humoru (nie však nadhľadu) napomáha tragickému vyzneniu v momentoch, keď je to najviac potrebné. Otázka, či sa Sono utrhol z reťaze je nemiestna - on sa naopak nechal spútať predlohou a ňou reflektovanými fenoménmi. Nie však natoľko, aby opäť nestvoril čosi perfektné. 100%_____UPDATE: Znižujem za 4*, pocitovo už čiastočne vyprchalo, uvidíme, čo po druhom zhliadnutí. 85% (31.01.2015)

Sono spáchal jointa a vyhúlil popkultúrny vy hip-hop-pingovaný zmetok, ktorý ma pobavil viac, ako som čakala. V tomto prípade je siahodlhá analýza menej ako nepotrebná a to k dýchaniu mi rapping / jumping vôbec nechýba.Vymastený, akurátne pripálený inakvejší pohľad na japan outsiders kultúru. Proste pestrofarebné a silne zhulené. J-rowdies rulezzzz. (17.01.2015)