Moje povstanie.sk
Obsahy(1)
Poviedkový film o hrdinstvách obyčajných ľudí počas Slovenského národného povstania, ktorých stvárňujú obľúbené slovenské osobnosti.
V produkcii RTVS vzniklo 6 vizuálne aj obsahovo pútavých minifilmov, ktoré mapujú historickú udalosť cez osud konkrétnych mladých ľudí počas Slovenského národného povstania v roku 1944. Jednotlivé príbehy majú približne 4-6 minút a účinkujú v nich aj neherci, ktorí sú však mladým divákom známi z iných oblastí.
Moje povstanie.sk je poviedkový film o hrdinstvách obyčajných ľudí počas Slovenského národného povstania, ktorých stvárňujú obľúbené slovenské osobnosti. Televízny film RTVS sa skladá zo šiestich krátkych príbehov a dokumentu, v ktorom sa zjavujú zábery z nakrúcania filmov a v ktorom sa vyjadrujú protagonisti o SNP.
1.príbeh
Pavel (Celeste Buckingham) mala v čase SNP dvadsaťtri rokov a pred vojnou bola učiteľkou na základnej škole. Ovládala päť jazykov, v partizánskom odboji preto pôsobila predovšetkým ako prekladateľka. Spolupracovala so sovietskou rozviedkou, americkou OSS i britskou tajnou službou. Je držiteľkou Bronzovej hviezdy za hrdinstvo. Zomrela vo veku sedemdesiatosem rokov v Kalifornii v USA. Pri svojej prvej misii prepašovala vo vlaku plnom nemeckých vojakov krátkovlnnú vysielačku.
3.príbeh Zoltán (Miroslav Šatan) mal v čase SNP tridsaťdeväť rokov a pracoval ako súkromný lekár. Pre svoj židovský pôvod musel ukončiť prax a pridal sa k partizánskemu odboju. V bunkri Grúnik zachránil životy desiatkam slovenských, ruských i nemeckých vojakov. Pochovali ho na lučenskom židovskom cintoríne.
4.príbeh Milan (Majk Spirit) mal v čase SNP dvadsaťjeden rokov. Pôsobil v partizánskej jednotke Za ideál, a neskôr v oddiele pod vedením Miloša Uhra. Jeho veľkou vášňou bolo divadlo a poézia. Spieval v spevokole a recitoval. Keď ho príslušníci gestapa zatkli, niekoľko dní ho vypočúvali, kruto mučili, a nakoniec popravili na židovskom cintoríne v Novom Meste nad Váhom. Posmrtne mu vyšli dve zbierky poézie Odkaz a Odpusťte, mamička...
5.príbeh Marta (Dominika Cibulková) mala v čase SNP dvadsaťštyri rokov a pred vojnou pracovala ako kuchárka. Zachránila život stovkám partizánov, ktorým pravidelne dodávala potraviny, muníciu, lieky, šaty a informácie o presunoch nemeckých oddielov. Jej pravdivý príbeh, v ktorom ju pred smrťou zachránila konzerva sardiniek, sa stal legendou. Marta má dnes deväťdesiatštyri rokov.
6.príbeh Ján (Lukáš Latinák) mal v čase SNP štyridsať rokov a pôsobil ako evanjelický kňaz. Pre zranenie sa nemohol zúčastniť na priamych bojoch, preto sa stal jedným z hlavných organizátorov Povstania na Gemeri. Celé štyri mesiace ukrýval na povale hľadaného partizána, dokonca aj v čase, keď si v jeho dome príslušníci SS zriadili kanceláriu. Miestni ho preto pokladali za kolaboranta a zradcu. Poskytol azyl trom desiatkam partizánov a utečencov z táborov smrti. Umrel v roku 1946. Keďže nebol komunista, režim jemu ani jeho rodine nikdy nepriznal hrdinské zásluhy v Povstaní.
(STV)
Videa (9)
Recenze (55)
Ako celok hodnotím tento projekt veľmi pozitívne. Je určený predovšetkým mladým divákom a azda v kombinácii so známymi ľuďmi zo športového a hudobného prostredia budú schopní pozrieť si tieto poviedky z čias pre nich málo zaujímavých... Všetky poviedky sú pravdupovediac len náčrtom príbehov a sú tak kratučké, až je to na škodu veci. Taktiež ma nepotešili opakujúce sa exteriéry, akoby sa dej nedal zasadiť aj do iného prostredia. Technické spracovanie je však absolútne dokonalé, vizuál je pôsobivý a čiernobiela kamera vyznieva veľmi atraktívne. ()
Krátke a dobre zahrané príbehy z obdobia povstania, kde tie prvé boli vybraté tak, aby akoby naschvál poukazovali aj na zločiny režimu, ktorý prišiel po ňom a tak sa po tom podľa mňa nemôže oháňať žiaden kritik povstania, ktorý by tvrdil, že sme sa vrátili do nejakej doby alebo, že sa nahráva podobe histórie ako ju popisujú niektorí známi historici, ktorých obhajcovia vtedajšieho štátu nemusia. Mne možno naopak trocha vadí taký ten súčasný kapitalistický, americký, novodobý pohľad na to, ktorý je badateľný výberom úvodných príbehov, či protagonistov. O povstaní sa však veľa nedozviete z tých akoby poviedok, sú to však príbehy konkrétnych ľudí, ktoré sú dobrým doplnkom k terajšiemu 70. výročiu začiatku povstania. Najviac sa mi asi páčila časť s Latinákom, tá s Cibulkovou bola dosť slabá, až zbytočná, ale najhoršie z toho podľa mňa vyšla časť s Dušičkom, kde som toho veľa nerozumel. Som zvedavý na ďalšie príhody, je to celkom zaujímavé. ()
Vydarené - možno aj preto, že to je také krátke :) Tŕpol som, ako to dopadne s nehercami, ale našťastie málo dialógov a krátke poviedky sa ukázali ako vynikajúci ťah. Na rozdiel od mnohých tunajších užívateľov som bol potešený výberom čierno-bielej kamery, podľa mňa to výborne zapadlo do témy i doby a možno aj preto som si viac všímal detaily. Myslím si, že môžem s čistým svedomím udeliť 8,5/10 (aj bez vlasteneckej slzy v očiach ;) ) ()
Scenáristicky až na výnimky strašne ale strašne lenivé ( tomu kto vymyslel nápad to skutočne zaujímavé dorozprávať v titulkoch by som najradšej prežehlil prsty) a formálne (aj keď vynikajúce) dosť nevhodné - historická vážna téma by sa fakt mala točiť inak ako rapový videoklip alebo reklama na banku. Ale ako priblíženie udalostí SNP fanúšikom Rytmusa a Kameňákov to chápem a ide celkovo o veľmi, veľmi záslužný počin. Neherci v úplne v poriadku 7/10. a poprosím viac podobných projektov. Zaokrúhľujem hore za zásluhy ()
Vzhľadom na to, ako veľmi sa naša verejnoprávna televízia na tento poviedkový film snažila "nažhaviť" divákov a o akú silnú historickú udalosť v rámci našich národných dejín tu šlo, pochopiteľne som mal aj (oproti bežným slovenským počinom) zvýšené očakávania. Možno práve tie budú hlavnou príčinou môjho pomerne veľkého sklamania, ktoré neskôr prišlo, avšak poďme radšej po poriadku... V prvom rade treba podotknúť, že v hlavných úlohách jednotlivých poviedok sa predstavili takmer výlučne neherci (výnimkou iba Lukáš Latinák, a že ten rozdiel cítiť aj bolo!), čiže nejaké bravúrne herecké výkony sa od toho čakať snáď ani nedali. V tomto hlavný kameň úrazu nevidím, tým je podľa mňa skôr ten celkový amaterizmus vo forme spracovania, ktorý po väčšinu času priam bil do očí a to človek nemusí byť ani nejakým veľkým filmovým expertom. Síce neprahnem výlučne iba po niečom grandióznom a veľkolepom - pokladám sa totižto viacmenej za realistu - avšak aspoň aké-také solídne kostýmy, rekvizity, efekty atď by tomu jednoznačne prospeli. Tu sa však vynára hneď niekoľko ďalších otázok, vhodných na dlhšie diskusie s osobami povolanejšími. Tou najzásadnejšou je problém financovania tunajších filmov, kde v posledných rokoch vládne fakt katastrofálny stav a každý "náš" novovzniknutý film s komerčným potenciálom (nemyslím umelecké low-budgetovky či študentské filmy) je prakticky takým malým zázrakom. V tomto ohľade môžme vám Čechom skutočne iba závidieť, že to u vás aspoň ako tak funguje a v neposlednom rade poďakovať rôznym českým (ale aj poľským) inštitútom, bez ktorých by - žiaľ bez nadsázky - nevznikol takmer žiaden slovenský film, iba ak Jakubiskove "veľkofilmy", no a možno ani tie nie. Ale späť k téme, keďže som už pomerne dosť odbočil... K scenáru ako takému sa ťažko stavia nejaký postoj, pretože tam je to také nie úplne jednoznačné. Na jednej strane mi prílišné zjednodušenie poniektorých poviedok doslova prekážalo a zdali sa mi tak trošku nesprávne vykonštruované (napríklad poviedka "Marta" s Dominikou Cibulkovou, či tiež "Milan" s Majk Spiritom), no zas na strane druhej dokážem pochopiť, že prvoradým cieľom bolo priblížiť tieto smutné ľudské príbehy najmä súčasnej mladej generácii (ktorá o SNP a jeho dôležitosti vo veľkej väčšine bohužiaľ nemá ani potuchy), čiže preto ten "minimalizmus". Každopádne plne sa s tým stotožniť neviem. Nemôžem si pomôcť ale mám z toho taký dosť rozpačitý pocit z roboty odvedenej tak nejak iba na polovicu. Skrátka keď sa už odhodlali do toho ísť, tak to mali spraviť radšej poriadne a kľudne aj za cenu zložitejšieho a časovo náročnejšieho procesu tvorby, táto téma si to priam pýta... Takto môžem oceniť iba tú snahu niečo spraviť, obrovskú dojemnosť samotných príbehov a ich epilógov (tie však majú s filmom ako-takým len pramálo spoločné, samozrejme ak nerátame ich sprístupnenie pre širokú verejnosť, za to však bodík pridať nemôžem, pardón) a tiež výborný marketingový ťah pri obsadení v súčasnosti veľmi populárnych tvárí rôznych odvetví šoubiznisu a športu. A tiež chválim už spomínanú poslednú poviedku "Ján" s Lukášom Latinákom, ktorá sa vcelku vydarila, palec hore. Na viac ako dve to však u mňa aj tak nestačí, bohužiaľ... Ešte šťastie, že hneď potom mi verejnoprávna televízia takpovediac "napravila chuť" iným súčasným slovenským filmom, a to Nedodržaný sľub - pekný príklad toho, že keď sa chce, tak sa dá (opäť však s výraznou zahraničnou pomocou)... Kto by ale predsalen mal záujem zhliadnuť Moje povstanie, nech sa páči, verejnoprávna televízia ho voľne sprístupnila tu: https://www.youtube.com/playlist?list=PLyVNKqkkebeEp4bxZr_8Y2CN8Nluy-7So ... Ako celok je to však podľa mňa vcelku bieda. 2/5 () (méně) (více)
Galerie (15)
Zajímavosti (6)
- Čiernobiele príbehy nie sú dlhšie ako šesť minút, čo je podľa tvorcov čas, ktorý sú tínedžeri ochotní venovať jednému videu. (Zdroj: sme.sk) (Raccoon.city)
- Producent Martin Marko sa inšpiroval nahradiť neznámych hrdinov z čias povstania súčasnými osobnosťami, ktoré mládež obdivuje, ako napríklad hercom Johnnym Deppom a jeho pirátom Jackom Sparrowom. (Zdroj: sme.sk) (Raccoon.city)
- Natáčania sa zúčastnili slovenské kluby vojenskej histórie a ostatné občianske združenia, ktorých členovia hrajú reálnych vojakov nemeckej či slovenskej armády z druhej svetovej vojny, partizánov a civilov v dobovej originálnej výstroji, výzbroji a s originálnou vojnovou technikou (motorky a iné). Ide o kluby (občianske združenia): Klub vojenskej histórie CARPATHIA, o.z., Klub vojenskej histórie Dubná Skala, o.z., Klub vojenskej histórie PRESSBURG, o.z., Múzeum na kolesách či SAHARA o.z.. (k4li)
Reklama