Zvězda

Jediná invence, dojímal mě ten "študent s rudýma ušima". Jinak mletí mlejnku na prázdno. (24.09.2016)

[Dni ruského filmu 2015] Malá morská víla zo súčasnej Moskvy. Vonkajšou konštrukciou, dramatickou výstavbou i vnútornou podobou fabule je Звезда modernizovanou verziou známej rozprávky Hansa Christiana Andersena. Bola by však chyba obmedziť sa len na tento výklad, lebo film Anny Melikjan smeruje k omnoho závažnejšiemu zdeleniu. Presadením rozprávkových figúr do skutočnej ruskej metropoly dnešných dní sa rysuje priestor na spoločensko-kritický komentár a zároveň otvára nový pohľad na klasické archetypy, ktoré dostávajú zrkadlovo obrátené alebo veľmi nejednoznačné vyznenie. Postava „zlej macochy“ - Rita je naoko bezcitná a vypočítavá kariéristka, v skutočnosti ale len obyčajná bezbranná žena, ktorá môže o svoju moc i postavenie kedykoľvek prísť a preto sa snaží si ho za každú cenu udržať. Ozajstným antagonistom je „starý kráľ“ milionár Sergej Vladimirovič, Ritin oligarcha a milenec, ktorý je schopný ju v momente nemilosrdne vyhodiť na ulicu. Bez poškvrnky neostáva ani „mladý princ“ Kosťa, ktorý podrýva autoritu a pozíciu macochy v rodine, zneužíva otcovho bohatstva a pod falošnou identitou pracuje v obyčajnom klube, kde spoznáva hlavnú hrdinku Mašu. Jej spätosť s rozprávkovými motívmi je podmienená hľadaním analógií v reálnom svete - rybí chvost prislúcha k jej zamestnaniu vo vodnej nádrži klubu, vytýčený cieľ získať krásu je modelovaný spoločenskými nárokmi (vychádzajúcimi z bulvárnych časopisov o celebritách, módnych trendoch a hviezdičkách) a snahou o aspoň chvíľkovú slávu v modernom svete postavenom na krutom kapitalistickom systéme. Umenie sa stáva len predajným artiklom a je umiestňované do verejných inštitúcií (farebné panely a neúnavná hráčka na harfu v nemocničnej klinike), smrť je komoditou, ktorá výrazne zvyšuje úspech._____Anna Melikjan sa navyše ukazuje ako režisérka, ktorá nielen dokáže vierohodne zobraziť psychológiu a vzťahy postáv zasadené do reálneho prostredia bez straty rozprávkovej atmosféry, rozvíjať zápletku a dynamicky pracovať so zvratmi a napätím, ale taktiež vie kedy zacieliť na detail, kedy použiť polocelok a celok, ako využívať plány mizanscény, nenápadne umiestnovať podstatné indície i na okraje záberu, zapojiť prirodzené svetlo a výrazné farby určujúce výtvarný štýl, striedať na seba neupozorňujúcu ručnú kameru a steadicam, alebo prirodzene prepínať medzi nediegetickou hudbou zachovávajúcou videoklipový ráz sveta mladých modeliek a klubov, a diegetickou príznačnou pre žáner sociálnej drámy, ktorou Звезда bez sporu je. Naviac obsahuje evidentné odkazy na režisérkinu predošlú tvorbu (mj. Русалка, ku ktorej sa navracia samotným rozprávkovým rámcom i drobnostiam typu špecifické snímanie vody), ktoré aktívne navádzajú k jej preštudovaniu. I vzhľadom na výber hlavných herečiek napokon nie je prekvapením, že sa film stal v domovine takmer okamžite kasovým trhákom. 85% [Challenge Tour 2015: 30 dní so svetovou kinematografiou - jún] (29.06.2015)

Madsbender tu dokonale rozpitval obsah, mne zostáva dodať, že na rozdiel od Rusalky, ma tento počin A. Melkijanovej vôbec nebavil, čo po 2 rokoch zháňania veľmi zamrzelo. Film je síce ruský, ale pokojne by sa mohol odohrávať kdekoľvek na svete. Občas to bolo až príliš uletene postmoderné a kompozícia scén mi dosť vadila. (01.02.2017)

Jednoznačné víťazstvo formy nad obsahom. Škoda otravnej kamery (Kto sakra ukázal kameramanovi kde sa zoomuje ?). Inak výborný, vtipný, povzbudivý film so slušnou dávkou sentimentality. ( Počkať sekundu! Ruský, prílišne sentimentálny film ? To už čo sa deje vo svete.) (21.09.2015)

Film o smyslu zivota. Kdo ho zdanlive nasel, ztraci a prehodnocuje ho tvari v tvar smrti a kdo zije se smrti, raduje se z kazdeho dne navic. Neotrely namet. Dokonaly scenar. Bezvadne zahrane. (07.01.2016)