Režie:
Laura PoitrasHrají:
Edward Snowden, Glenn Greenwald, William Binney, Jacob Appelbaum, Laura Poitras, Julian Assange, Jesselyn Radack (a.z.), Barack Obama (a.z.) (více)Obsahy(2)
Bývalý analytik NSA Edward Snowden popisuje, jak americká bezpečnostní agentura masově shromažďuje data o soukromé elektronické komunikaci stovek miliónů lidí. Americký film režisérky Laury Poitrasové získal Oscara za nejlepší dokument. (Česká televize)
Videa (4)
Recenze (121)
Jako film mě to prakticky vůbec nebavilo- snad jen ten začátek, do prvního záběru Snowdena. A tady na tomto místě hodnotíme filmy, je tak? Byla to nuda bez nápadu. A pokud jde o obsah... ES položil hlavu na špalek, já jsem se od něj ale nedozvěděl NIC, co bych do té doby nevěděl. Jsme prošpiclovaní skrz naskrz. Z části za to vděčíme přirozené (!) touze po maximální bezpečnosti a ochotě přistoupit v jejím zájmu na jakákoliv preventivní opatření, z části mají ztrátu našeho soukromí na svědomí moderní technologie. Věřím, že i v tomhle světě si lidé najdou cesty, jak tomu vzdorovat a čelit, jak to obcházet. Interpersonální komunikace je náročná na čas a není tak pohodlná, jako telefonáty nebo odesílání emailů a esemesek, ale je to jeden z těch způsobů. Představa, že na mě teď někdo kouká, když na hajzlu ťukám do chytrýho telefonu tuhle recenzi, je nepříjemná. Už zítra si ale řízením osudu můžu se svým potenciálním šmírákem vyměnit role. Tahle situace totiž nemá vítězů a poražení můžeme být postupně všichni. Co s tím? Ve filmu o tom nebylo ani zbla. Všechno to povypínat? Nebuďme naivní víc, než je únosné... ()
Jeden z nejlepších dokumentů poslední doby a to z několika důvodů: 1) S odstupem času víte, že sledujete z historického pohledu docela podstatné momenty a vidíte, jak to vlastně všechno začalo (téma); 2) Sledujete z velké části jádro celé události, tedy těch pár dní, kdy spolu Snowden, štáb a pár novinářů strávili v Hongkongu, resp. vidíte právě ty podstatné rozhovory, kde Snowden obhajuje svoje stanovisko a sděluje své motivy, než to přítomní novináři pustili do světa (zpracování/forma); 3) Samotná osoba Edwarda Snowdena, která je sama o sobě dostatečně zajímavá, aby dokument utáhla (a je zcela nepodstatné, že se jeho motivace mohou jevit jako čistě naivní a skautíkovské). [==] Právě tyto tři důvody (+ kdo taky nemá rád konspirace, že?) činí ze Citizenfour ojedinělý počin narozdíl od mnoha jiných dokumentů, kterým něco schází, nebo nejsou na takové úrovni - ať už kvalitním zpracováním, tématem či ústřední postavou. P.S. Po zhlédnutí Citizenfour si už nepřipouštím, že by realita byla tak zlá. Ne, je ještě horší. ()
Dokument se venuje hlavne Snowdenovi a momentum predchazejicim prvnimu odhaleni a tesne po odhaleni. Cez je na jednu stranu fajn, jde opravdu o velky milnik a velkou udalost, ktera stoji za prozkoumani, ale uvital bych vic informaci o tom, co jejich odhaleni vyvolalo, jake zmeny/nezmeny. Jinak formalni stranka filmu je na jednicku, atmosfera v hotelovem pokoji se da krajet. ()
Dokument, který by neměl upadnout v zapomnění. Po všech odhalených skandálech šmírování amerických, evropských a všech ostatních občanů americkou vládou, je nějak ticho. Edward Snowden i Assange jsou stále na útěku a lidé znovu spí. Přitom jsme všichni špehováni 24/7. Dá se s tím smířit a naučit žít? ()
Galerie (18)
Photo © RADiUS-TWC
Zajímavosti (4)
- Snowden sa rozhodol Poitras kontaktovať po tom, čo videl jej krátky film The Program (2012), ktorý sa zaoberal taktiež whistleblowerom a NSA. (Real Tom Hardy)
- Názov dokumentu vychádza z prezývky, ktorou prvý krát v roku 2013 Snowden kontaktoval režisérku Lauru Poitras. Štvorka odkazuje na predchádzajúcich troch mužov, ktorí sa pred Snowdenom pokúšali odhaliť praktiky NSA. Ich mená sú Thomas Drake, William Binney a J. Kirk Wiebe. (Real Tom Hardy)
- Laura Poitrasová musela tento film editovat v Berlíně, protože se bála, že by její dokument byl zabaven americkou vládou. (Leopard105)
[AFF 2015] Pokiaľ uznáme dokumentárny film ako autonómnu umeleckú formu s vlastnými estetickými kategóriami a paletou vyjadrovacích prostriedkov, je záverečný diel „trilógie o súčasnej Amerike“ Laury Poitras s názvom Citizenfour najzásadnejšou udalosťou v oblasti umeleckej vizualizácie informácií od dôb nákresov konšpiračných sietí Marka Lombardiho z konca 90. rokov minulého storočia (I.). Vôbec preto nie je s podivom, že je medzi kritikou väčšmi vyzdvihovaná naratívna forma než samotný obsah, a že je film prirovnávaný ku konšpiračným thrillerom a tzv. žánru dokudrámy (ktorý evokuje vo väčšej miere než dokument v klasickom ponímaní) (II.)._____I. Film je založený na postupnom odkrývaní a prenikaní do ďalších a ďalších vrstiev tajných informácií, vodítok a indícií. Na počiatku pred nami stojí niekoľko aktérov - novinári a Edward Snowden ako hlavný informátor - a údaje o neustálom monitorovaní bežnej komunikácie amerických občanov. S pribúdajúcimi minútami sa rapídne množia mená, dáta a prepojenia. Informácie sa zoskupujú do stále zložitejších vzorcov a vytvárajú komplexné mapy, v ktorých nezasvätený človek nedokáže čítať. Pod tlakom nezastaviteľného prívalu sa dostavuje dezilúzia a pocit frustrácie z nemožnosti recipovať tak enormný objem konšpiračných dát, čo vedie k situáciám, kedy si je divák vedomý že nedokáže pochopiť celú podstatu scény, len tuší, že sa pred ním odohráva niečo závažné (napríklad keď redaktor The Guardian Glenn Greenwald dáva šokovanému Snowdenovi popísaný obrúsok). V tomto kontexte vystupuje do popredia rafinovaný systém vytvorený NSA schopný všetky informácie pojať a utriediť tak, aby sa v nich bolo možné prehľadne orientovať. Z hľadiska estetiky informačných databáz a umeleckej vizualizácie sa zo znázornenia tohto systému vo filme stáva desivé majstrovské dielo, z ktorého behá mráz po chrbte._____II. Vďaka špecifickým dramaturgickým voľbám sa Citizenfour približuje výstavbe naratívneho (respektíve žánrového) filmu bez toho, aby rezignoval na vlastnú dokumentárnosť a faktickosť. Ako už bolo v komentároch spomínané, je toho dosahované predovšetkým bezprostrednosťou a sústredením na Edwarda Snowdena ako plasticky a ľudsky vykresleného človeka s osobnými motívmi, cieľmi, životom a emóciami. Pozorovateľská kamera umiestnená v klaustrofobických priestoroch hongkongského „konšpiračného apartmánu“ ho k nám (i používaním detailných záberov) autenticky približuje i vo chvíľach, keď nerozpráva k novinárom (a k nám), len sa díva, premýšľa či je v kontakte s priateľkou. Divák je nielen vedený k pochopeniu a prijatiu jeho perspektívy, ale sám je akoby vďaka oku kamery prítomný na mieste ako ďalší účastník tajných stretnutí. Z toho film následne ťaží pri budovaní znepokojivej atmosféry, thrillerového napätia (extrémne silný moment spustenia hotelového protipožiarneho alarmu) či emocionálne vypätých situáciách._____Sčítané a podtrhnuté, Laura Poitras dala vzniknúť jednému z najzásadnejších dokumentov súčasnosti (opierajúci sa o jednu z najzásadnejších udalostí posledných rokov) a brilantnému dielu, ktoré citlivo experimentuje a znejasňuje hranicu medzi dokumentárnym a naratívnym filmom. 100% () (méně) (více)