Válka

[10. Cinematik 2015] (SPOILERY) V časoch mieru bojujeme v iných vojnách. Jaquementov film je na prvý pohľad len ďalším z populárnej vlny festivalových coming-of-age titulov, ktorého odlišnosť spočíva primárne v zasadení do neopozeraného prostredia. Názov naráža na hlavnú tému - medzigeneračný konflikt vznikajúci uprostred blahobytnej stredostavovskej spoločnosti. Švajčiarske prostredie s vysokým životným štandardom je skrz stretnutie hlavného hrdinu Mattea s trojicou mladíkov na farme, z ktorých jeden je srbský utečenec, postavené do metaforického kontrastu s európskymi krajinami poznačenými nestálou spoločenskou situáciou, nepokojmi a hospodárskou krízou. Pri interpretačnom rozšírení na kontrast s podobne postihnutými krajinami tretieho sveta a blízkeho Východu vzniká príspevok do debaty o súčasnej imigračnej politike._____Film cieleným spochybňovaním a dekonštrukciou ustálených archetypov priamo vyzýva k redefinovaniu mužských rolí a hodnôt. Protagonista Matteo je predstaviteľom súčasnej generácie dospievajúcich tínedžerov bez jasných cieľov a motivácií. Jeho nevyrovnanej štvorčlennej rodine tvrdou rukou vládne otec, zatiaľ čo pasívna matka ho rozmaznáva. Matteo sa pod tlakom neúspešne búri proti otcovi a vidieť na ňom výraznejší vplyv z matkinej strany (mierne zženštilý emo výzor a vystupovanie, introvertné sklony, navonok pasívne prijímanie otcovho rázneho správania a tušenej agresivity). Vzťah otca a syna v prvej časti filmu nachádza svoj kulminačný bod v momente vzdoru, keď Matteo utečie so svojim malým bratom do lesa. Neprimeranou reakciou otca je vyslanie Mattea na trojmesačný pobyt na farme. Tu postupne stráca všetky ženské prvky, z (doslova) podriadeného postavenia si vybojováva slobodu a stáva sa otvorene aktívnou postavou. Zavŕšením jeho premeny napokon nie je akt násilnej pomsty voči otcovi (ktorý, ako Matteo zisťuje, je navyše matke neverný), ale odmietnutie matkinej starostlivosti a znovuprijatia pôvodnej role v rodine. I táto premena je ale nakoniec iba ilúziou - Matteo nenachádza svoje miesto v spoločnosti, len puto k rodine vymieňa za puto ku komunite na farme._____Remeselné spracovanie zodpovedá súčasným normám a klasickým postupom v žánri európskej sociálnej drámy. V prvej polovici prevažne umiernené, od momentu pripojenia Mattea k vyčíňaniu partie z farmy roztrasené snímanie ručnou kamerou, ktorá sa neustále drží pri hlavnom hrdinovi, absencia sprievodnej filmovej hudby, chladné farby, širokouhlé objektívy využívajúce v sekvenciách na farme veľkých prírodných celkov, explicitné zobrazenie nahoty či násilia sa snažia o to, aby portrét problematického dospievania pôsobil čo najreálnejšie. Častá orezaná perspektíva a uhly znemožňujúce celkový rozhľad po scéne, skúpe dávkovanie informácií napojené na vedenie Mattea či už spomínané držanie sa kamery v bezprostrednej blízkosti hrdinu (vo väčších celkoch vždy v centre stredových kompozícií) zasa nútia diváka spoliehať sa na Mattea a vytvárajú predpoklady k jeho aktívnosti. Určitým ozvláštnením je zriedkavá diegetická hudba ako dôležitý štylistický nástroj rozprávania (Matteova hra na bicie počas vyzliekania prostitútky, slabnúci signál autorádia cestou na farmu naznačujúci jej odrezanosť od civilizácie, diskotéková hudba pri Matteovom zostupe do "nového sveta" v podobe podzemného brlohu partie)._____Aj keď by som "Vojnu" už nechcel vidieť znova, ďalšie osudy Mattea a členov jeho rodiny by ma napriek nemožnosti identifikácie s nimi zaujímali. Debut Simona Jaquementa nie je príliš objavný, ale tému pojíma svojsky, sugestívne a hlavne nebanálne. 80% (12.09.2015) (méně) (více)